autor žije od volieb v roku 2006 v politickej emigrácii, lebo sa už na to nemohol pozerať :( Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Toto je môj posledný článok na rozlúčku, až teraz si uvedomujem že mi ten blog bude trocha aj chýbať. Najprv to bola sranda, potom očarenie z úspechu a nakoniec nečakaný koniec. Cenzúra jak z filmu o socializme.
Neviem ako Vy, ale ja strašne rád jazdím po Bratislave. Vodiči sú tu ohľaduplní, zaparkujú tak aby som mohol vždy vyjsť, nemám problém sa preradiť z pruhu do pruhu, keď som ako malý capart jazdil na autách ktoré mali zvyk na križovatkách skapať veľmi málokedy sa stalo, že by na mňa niekto trúbil.
Dostal sa mi do rúk autentický prepis odpočúvaných telefonických rozhovorov, ktoré úplne jednoznačne vysvetľujú čo sa vlastne udialo v kauze Hedvigy Malinovej. Zverejnenie týchto rozhovorov je pre mňa vecou občianskej povinnosti aj keď je mi jasne že to otrasie piliermi Slovenskej demokracie. Pre mňa má ale pravda väčšiu cenu ako demokracia.
Určite už každý počul konšpiračné teórie o ovládnutí sveta, o tajných spolkoch a podobných blbostiach. Stovky článkov pochybnej kvality od fantastov alebo úplných bláznov. Je úplne samozrejme, že sa medzi nimi stratí tých pár čo majú hlavu aj pätu. Ale otázky, ktoré sa mi po prečítaní týchto niekoľkých článkov a kníh vynorili jednoznačne stoja za úvahu hoci konšpiračné teórie neberiem príliš vážne.
Ženské časopisy sú plné rád ako sa stať jednotkou v posteli. A všetky píšu ženy. Má to rovnakú logiku ako keby muži radili mužom ako spraviť romantickú večeru pre svoju partnerku. Športové bary by boli plné zamilovaných párov nad pivom a steakom. Ak má niekto radiť ženám ako byť skvelou milenkou tak sú to muži.
Keď som mal jednu zo svojich svetlejších chvíľ rozhodol som sa namiesto piva minúť peniaze na niečo šľachetné. Hladujúce africké dieťa som v okolí nevidel a hlavne im posielajú prachy angličania a američania takže si už žijú ako prasce v žite. Rozhodol som sa spraviť dobrý skutok doma.
Nikdy ma žiadne hry na PC veľmi nelákali, ale našiel som jednu z ktorej som úplne hotový. A dúfam, že ak tu nájdem ďalších hráčov. Je to vlastne obyčajný futbalový manažér, ale nehrá sa proti počítaču ale proti skutočným ľudom na internete a ešte niečo viac.
Šokovaný som ostal po informácii mienkotvorného denníka o 200 tis. slovenských ženách používajúcich hormonálnu antikoncepciu. Okamžite som začal pátrať po tom čo používa ten zvyšok. Nikdy som sa nad tým nerozmýšľal, ale teraz som sa zamyslel a naozaj nedokážem pochopiť ako to ide bez zázračných tabletiek.
Niekto si mysli, že novinám zdarma patrí budúcnosť. Opak je pravdou, nemajú žiadnu budúcnosť a už existujú aj dôkazy podporujúce toto tvrdenie.
Jasné že na futbale nehádžem banány hráčom z Afriky. Na to mám banány aj Afričanov príliš rád. Dokonca ani nemám holú hlavu a nenadávam cigánom. Skôr naopak keď som bol malý hrával som sa s nimi až do času keď sa začali hrávať na lúpežníkov :) Ale asi som väčší rasista ako nejaký vyholený pako.
Jednoznačne lietadlom, ale kto sa bojí môže aj autobusom, navyše pár korún ušetrí. Ale píšem aj stručný návod ako vybaviť všetko ostatné. Tak aby si si Londýn užil, naučil sa anglicky a časom možno aj ušetril pár libier.
Čítal som knižku o nejakom východnom učení kde písali, že človek má mať dobrú karmu. Neviem odkial vedeli o blog.sme, ale rozhodol som sa si karmu zvýšiť. Teraz mám karmu nízku, možno kvôli mojej slabšej gramatike, ale ja si nahováram že kvôli písaniu komplikovaných článkom. Teraz ale píšem jednoduchý a krásny, ktorý Vás určite chytí za srdce.
Určite všetci poznáte ten pocit keď idete ráno prepchatým londýnskym metrom do práce. V hlave len depresia a zúfalstvo a na krku teplý dych obrovského černocha. Keď sa zrazu do metra natlačí krásna Angličanka a všetko je hneď veselšie.
V poslednom čase sa množia články o tom ako porastú ceny bytov v hlavnom meste a ako treba rýchlo kupovať lebo zajtra bude neskoro. Vôbec mi nevadí, že sa takéto platené články publikujú. Ale prečo nikto nenapíše aj opačný pohľad na vec?
Poviem Vám príbeh, ktorý sa mi stal už dávno a možno sa Vám vôbec nebude zdať zaujímavý, ale mne sa vtedy zdal. A navyše v návode “ako písať blog“ mi radili, že nemám rozoberať vážne témy, ale písať o tom čo sa mi kedy stalo. Tak to napíšem aj keď je to vlastne vážna téma, keďže je o žene.
Asi ste si všimli dlhé a namáhavé výberové konanie hlavného architekta mesta Bratislavy. Tak dlho to výberové konanie trvalo až sa pán primátor naštval a vykašlal sa na to a zobral svojho kamoša.
Ako mnoho ďalších aj ja som bol vytočený z rekonštrukcie Hlavného námestia v Bratislave. Na to že sa rozkráda čo sa dá sme si už zvykli ale ničiť pri tom mesto je už trocha moc.
Keď som napísal článok o pravdepodobnosti začiatku vojny kvôli rope bolo mi vytknuté, že som moc pesimistický. Tak sa pokúsim na problematiku vyčerpania ropy pozrieť optimisticky.
Nikto si nedovolí pochybovať o inteligencii a schopnostiach nášho premiéra. Z radového poslanca sa za pár rokov vypracoval na vrchol slovenskej politickej scény. Určite všetko čo robí má nejakú príčinu. A aká je príčina toho, že nemá rád Európsku úniu?
Asi ste si všimli, že sa nepýtam či bude ale kedy bude. Odpoveď znie skôr ako si myslíme. Možno už začína a ak nie prípravy sú v plnom prúde. Popísalo sa o tom kopec dlhých a odborných článkov, ktoré nikto nečíta. Ja som napísal úplne neodborný, ale krátky a dúfam zrozumiteľný.
