Kde bolo tam bolo, za siedmimi horami a siedmimi dolami, siedmimi riekami a siedmimi trpaslíkmi, kde sa voda sypala a piesok lial, v krajine zázračna iba s rozprávkovými hranicami žili raz ľudia, ktorí si rozprávali príbehy. Jeden bol o zázračnej krajine, ktorá plávala na vode, aj keď to nebolo voľným okom vidieť. Lesy mala plné bukov a smrekov, zvery všeho druhu, tiahla sa od štítov až po údolia, kde ľudia dobrí v nej žili; pracovití aj leniví, vzdelaní aj hlúpi, pekní a krajšie. V tej krajine mali aj fabriku na čokoládu, ktorá rozvoniavala do širokého okolia. Všetko bolo s tou krajinou v poriadku, keby sa o ňu neustále nepriečili mocichtivý nad ľudom, ktorý našťastie bol dostatočne nezávislý od ich neustálych priekov. Jediné, čo požieralo jeho samostatnosť boli médiá, ktoré mu neustále ukazovali tých pandrlákov až sa stalo, že si na tie médiá a hlavne na tých pandrlákov ľud tak privykol, že sa stal na nich závislý a musel si ich dávkovať priam neustále a všade.
Jedného dňa, preletela ľuďom hlavou zvláštna myšlienka; v tom okamihu v celej krajine vypadol elektrický prúd a eletrárne sa márne pokúšali tú elektrinu opäť vyrábať, už to nešlo. A tak zavládol v zázračnej krajine konečne svätý pokoj. A tak žijú až dodnes.
Otázka rozprávok je v súčasnosti akoby v poriadku; produkujú sa, prezentujú sa, sú nápadité, majú myšlienku, deti sedia pri nich ako prikované. Ale je to dosť? Ja si myslím, že nie.
Rozprávky poznáme dva druhy; vytvorené pre deti a "prevzaté" deťmi, stránka o pôvode rozprávok v angličtine.
Hovorené slovo s rozprávkovým príbehom je zaručeným upokojením po náročnom dni, kde človek môže, ale nemusí prestať rozmýšlať a určite je to upokojújucejšie ako dávka televízneho vysielania o hovadinách všedného dňa. Ak sa započúvate do rozprávky, časom zistíme, aký je aj ten vlastný život rozpravkový.
Bohatstvo rozprávok je v ich morálnej hodnote a v archetypických postavách, v ktorých nájdete celú ľudskú spoločnosť, aj seba, čo je výnimočná príležitosť na lepšie sebapoznanie.
Ak prečítate viacero ľudových rozprávok z rôznych krajín, jedného dňa môžete spočítať koľko základných príbehov na svete existuje. Naozaj ich nie je veľa. Ľudová rozprávka má oveľa silnejšiu výpovednú hodnotu ako moderná digitálne spracovaná akokoľvek nápaditá a smiešna, lebo príbeh, ktorý zľudovel, je ako vybrúsený kryštál a nebol vymyslený s cieľom zisku.
Rozprávky ako Malý princ, Guliverove cesty, Alica v krajine zázrakov by sme mali čítať vždy s odstupom niekoľkých rokov znova, lebo to sú presne diela, na ktoré máme v každom veku nový pohľad.
Vnímajte rozprávky nielen na Vianoce a nielen jednu a tú istú, ktorá sa Vám odohráva aj teraz v mysli.
Prosím, čítajte svojím deťom rozprávky pred spaním, nenechajte ich pozerať televízor na zaspatie.
