Najprv som si myslel, že sú to slová jadra výpovede, tie, ktoré treba vysloviť, aby myšlienka bola vyjadrená, odoslaná a prijatá. Dnes viem, že sú to slová, ktoré menia význam, ak ich použijeme nesprávne, vďaka tomu, že im sami nerozumieme, alebo máme o nich subjektívne rozdielne predstavy, vysvetlenia. Následne vzniká tzv."komunikačný šum"; priestor, v ktorom sa mení význam medzi odoslanou správou a správou prijatou, trenie, ktoré ohýba podstatu.
Následne aj dvaja blízky priatelia vstupujú do oblasti nedorozumenia.
SME, DOSLOVNE, ZAKLIATI V JAZYKU. Nevieme ani len myslieť bez jazyka a všetko čo si myslíme je postavené na poznaní správnych slov, ich správnom výbere, citovom zafarbení a následnej vetnej stavbe.
Babylonská veža je to, čo tu dnes máme, v rámci jazyka, vzájomné sa nepochopenie, rozvrat hodnôt, vzťahov, princípov, stupňovanie napätia, zjednodušovanie myšlienok na priam skraty, kde zaniká priestor na vyjasnenie skutočnosti.
Spomalme prúd reči, rozmýšľajme nad slovami, ktoré vypúšťame z úst, uvedomme si, že už aj písanie je prospešne zdĺhavejšia formulácia myšlienka, ktorá nás môže ochrániť pred nepodloženými výrokmi, ktoré naša zamestnaná myseľ pocitmi vypustí bez spätnej kontroly. A zároveň získame čas nad uvažovaním o slovách iných, hlavne, keď ich kadencia má presne taký počet výstrelov, aby ste sa im nevedeli vyhnúť.
Dôvera nie je viera. Neveriť znamená nevedieť. Machrovať sa, znamená niečo vedieť.
Našou oveľa väčšou možnosťou prístupu k správam (informáciam) sa dozvedáme slová, ktoré nám mnoho krát niečo pripomínajú (evokujú), akoby sme ich významu skutočne rozumeli. Skúste také slovo ako "tautológia", či "meditácia".
Do toho stačí pridať alebo nepridať, neverbálny (neslovný) prejav človeka a osobný pocit je na svete, akokoľvek pomýlený, nesprávny, nepravdivý, zavádzajúci. Ale nie je to tak len s cudzími slovami, je to aj so slovami, ktoré sú pre nás jedinečne pocitovo zafarbené našou osobnou skúsenosťou s nimi. Ak niekomu v živote slovom"boh" len "bohovali", alebo ho prirovnávali k hlupákom, určite jeho myseľ bude reagovať naň inak, ako v človeku, ktorý má s ním spojené duševné prežívanie nádeje.
Slovosled je súčasťou významu rovnako dôležitým ako slová samotné, lebo vďaka nemu sa vytvára ten správny obsah, ktorý je nezameniteľný. Vhodným príkladom je slovo "uchýliť sa". Môžeme povedať, že "Úchylka nie je škodlivá, ak nie je umelo/ neprirodzene potlačená prostredím, alebo osobou samou.", lebo ak človek nie je schopný poprosiť, vzoprieť sa, skryť sa pred nepriazňou stáva sa zraniteľným.
Preto prosím pochopme, že nie sú dobré alebo zlé slová, sú len nástrojmi v ústach ľudí, ktorí ich používajú alebo zneužívajú.
Vojna nie je mier. Sloboda nie je otroctvo. Štrajk nie je revolúcia. Láska je porozumenie.
Vlastný názor neznamená mať pravdu. Neschopnosť vedieť zmeniť názor sa stáva bránou od ktorej voľky-nevoľky, vedome/nevedome zahadzujeme/strácame kľúč.
