Je to veľmi vážne a budem potrebovať určitý nemalý priestor na obsiahnutie témy.
Mojimi témami sú:
Jazyk a jeho použitie
Názor a myšlienkové postupy
Skúsenosť a jej možnosť neprítomnosti
V texte sa budú nachádzať vyjadrenia vyvolávajúce dojem protirečivosti (paradoxov), ale budem sa snažiť byť dôsledný (tzv."konzistentný") v docielení myšlienky. Snažím sa vyjadriť svoje myšlienky jednojednoznačne, preto prosím čitateľa o trpezlivosť pri vymedzovaní pojmu.
Upozornenia:
1. Píšem filozofickú kritiku, rozbor vyjadrení iných ľudí so snahou osvetlenia ich štylistických chýb alebo zlozvykov a poukázaním na, z toho vyplývajúce nedorozumenie, až samotné predsudky.
2. Nie som praktizujúci v akademickom prostredí, ale moje vzdelanie mi dáva právo túto kritiku vysloviť.
3. Píšem do tohto blogu, lebo aj keď som si založil vseved.blogspot.com, tak to ešte nevlastnil nadnárodný "vyhýbateľ sa plateniu daní" Google a teda nepovažujem za potrebné prechádzať do projektu-n, aby "som bol v dobrej spoločnosti". Lebo, pozri upozornenie č.4
4. Článok s názvom, Uväznení v svetonázore, odporúčam prečítať pred čítaním tejto eseje, aby ste ma mali šancu prijať a nie len nezmyseľne kričať z poza vašich oceľových vrát. Ja som ten, ktorý už stojí na chodbe.
Otvorenie:
JAZYK JE ZÁKLADNOU KULTÚRU TVORIACOV ZLOŽKOU NÁRODA.
Pochopenie môjho postavenia v spoločnosti už nie je vôbec závideniahodné. Mám pocit, že už aj drahý Franz Kafka by ma poľutoval a uznal, že v jeho dobe to ešte nebolo možné tak veľmi ostrakizovať (vylúčiť) člena spoločnosti, na predsudkoch vytvorených tak rôznorodou skupinou obyvateľstva, ako je to v našej zlatej ére slobody slova 21.storočia, skoro celosvetovej demokracie, ktorá nám všetkým dáva možnosť týrať druhých svojimi názormi a predstavami o chode (fungovaní) sveta.
Byť imigrantom, namiesto cestovateľom, byť novopohanom, namiesto záhradníkom, byť „lumpenproletariátom s vnímaním jedného rusínskeho krajčíra“, namiesto poslucháča nezávislého rádia...a iné.
Mám pocit vytlačenia zo spoločnosti „bez zločinu, za trest“ .
Hovoríte si: „O čom to tu ten splieta?“, nehovoriac o mojich priateľoch a známych, ktorí si ťukajú na čelo: „ten sa už načisto zbláznil.“ Ešte nie, ale ak toto vzájomné nepočúvanie sa, bude pokračovať, tak za seba neručím ;)
(Nebojte, mám za sebou kurz jogínskeho sebaovládania, takže nič svetské mnou nemôže pohnúť; ale späť k téme...)
Toto vyčleňovanie sa deje plíživo nenápadne a mení „náš názorový košiar“ priam na boxerský ring, kde majú teoretické zastúpenie dve strany, ale len jedna si uzurpuje právo na konečné víťazstvo.
Dostal som sa k listu ( odkaz pre zaujímajúcich sa) pána Michala Havrana ml. pánovi Emilovi Pálešovi, o tom, ako ho oboznamuje o „vašich“ dožadujúcich sa odpovede na právoplatnú otázku súvisiacu s vysielaním verejnoprávnej televízie a prípravou jej publicistických programov, a zároveň sa jemu snaží vyhrážať právnikmi za konanie iných ľudí.
V našej tradičnej slovenskej spoločnosti máme také „tradičné delenia vyčleňovania ostatných“:
kresťan – ateista – novopohan
pravičiar – lavičiar
bolševik / komunista – fašista / nacista / extrémista / rasista / radikál / antisemita – blázon?
heterák – homosexuál / popríp. neheterosexuál (pre mediálne „zjemňujúce“ potreby)
nová pravica – tradičná pravica (bez všetkých NOVÝch SIETí)
hipster – ostatná Slovač
konšpirátor = samostatná kapitola
...a mnoho iných viac či menej vtipných členení.
Pán Havran sa snaží, v mojom chápaní, politizovať už aj „sedliacky rozum" (v angličtine tzv."common sense", kde podľa mňa trefnejšie vyjadruje to, čo by mal mať každý a rovnaké, ale ukazuje sa, že je to úplne osobné [individuálne] a zriedkavé), to racionálne (alebo aj vedomé; teda nie pocitové) myslenie, tým vyčleňovaním (ostrakizovaním, pre zopakovanie si) od ostatných nepýtajúcich sa, z čoho usudzujem (indukujem), tzv. „našich“ (jeho, v tomto prípade).
Slovenská politická skúsenosť je, že sa prijíma ako dôkaz (argument) vyjadrenie ako: „balkanizácia", „zpolitizovanie rozpravy v parlamente", „zlepenec" a veľa iných ničneznamenajúcich zovšeobecňujúcich a hlavne zjednodušujúcich pojmov, či neustále poukazovanie na „atakovanie" (čiže útočenie) kohosi osoby.
Táto zásada (alebo aj princíp) sa veľmi úspešne implemetuje (realizuje;), teda vykonáva alebo aplikuje, čiže uplatňuje do denno-denných rozhovorov spoločnosti a „paškvilizuje" tým snahu o vedomý rozhovor so snahou zakončenia v jasnom výsledku.
Ani futbal sa nehrá na auty, fauly, ofsajdy, rohy, priame kopy, ale na GÓLY!
Ozrejmenie:
Vidím veľký problém v automatickom zaraďovaní ľudí do skupín, na základe veľmi osobných náladových chvíľkových meradiel! Má to veľmi silne rozvíjajúci sa nábeh (tendenciu) a je to naliehavé čím skôr sa tým skutočne zaoberať!!!
Emil Páleš sa vyjadril o téme v relácii Ariadnina Niť na nezávislom rádiu Slobodný Vysielač s počudovaním, ako prebiehala jeho skúsenosť s nakrúcaním. To je celé.
Tvrdiť, že to rádio je konšpiračné (sprisahanecké) je téma, ku ktorej som sa vyjadril v článku Nad Slnkoslava Slnka jasnejšie.
Odpoveď Michala Havrana ml.:
„Páleša sme pozvali, pretože hovorí niečo, čomu verí pomerne veľká časť obyvateľov. Rozumiem výhrade prečo takýchto ľudí nepozývať, no oni nás nepotrebujú na to, aby priestor získali, pretože ho majú a oveľa viac ako si myslíme. Slobodný vysielač a spol, sú dnes sledovanými médiami a nehovoriť s nimi nám nepomôže v snahe pochopiť niektoré mentálne vzorce v spoločnosti. Čo ale nemajú vo svojom prirodzenom prostredí je konfrontácia , to im ponúkame, preto ich občas pozveme, aj keď si dávame pozor na extrémistov, no som presvedčený, že nebaviť sa s niekym vedie k ničomu, môžeme si nadávať, ale spoločnosť tak nemôže fungovať.“ M.Havran ml.26.Novembra, 2014, fb
Takže, ak som správne pochopil, pán Havran rozumie prečo je dôležité sa púšťať do nezhody/ nedorozumenia/ roztržky/ rozbroja/ sváru/ hádky, ale zároveň urobil presný opak a tvrdí, že je v poriadku vymeniť jedného pozvaného hosťa a ospravedlňovať to „skúškou scény“!?
A potom potvrdenie z košiara „našich“: „Je veľmi symptomatické, že k agende týchto blúznivcov patrí aj paranoidné predstieranie, že sú obeťami cenzúry a podobne. Zo skúsenosti viem, že je lepšie vôbec nepripustiť, že sú partnerni do akejkoľvek zmysluplnej diskusie. Ani Rostas, ani Páleš, ani nikto s podobnou mentálnou výbavou. Nevolať ich neznamená, že sa človek debaty s nimi bojí, ale iba to, že za diskusiu nestoja.“ František Šebej, 26.Novembra 2014, fb
Som vážne znepokojený, akým spôsobom pán Havran (a iní) odpovedá a vyjadruje sa na sociálnej sieti o celej záležitosti. Moje znepokojenie vychádza určite aj z toho, že samého by ma veľmi škrelo, keby som mnou niekto takto rozprával a zjavne sa zo mňa vysmieval, ako to čítam z vyjadrení, ktoré máme k nahliadnutiu. Prečítal som si o pánovi Havranovi aké skúsenosti ho na to „ oprávňujú" a musím priznať, že politická eschatológia to určite nie je.
Pán Havran tvrdí, že pán Páleš, rozpráva o „anjelských jazykoch“. Znamená to, že keď pán Páleš otváral v tom štúdiu ústa a vydával zvuky, ponášajúce sa na jazyk, pán Havran sledoval toho mravčeka lezúceho po tej taburetke na ktorej pán Páleš sedel? Či toho pavúčika, ktorý sa spustil na nitke pred osvetlovačom, či sa zamyslel nad nesmrteľnosťou chrústa v pravom rohu štúdia a jediné čo si zapamätal z prednesu pána Páleša sú dve slová: „anjelské jazyky“? Ak by sme mali veriť tomu, že ich počul, keď pán Páleš rozprával, znelo by to ako anjelská hudba pre Pálešových študentov, ale skôr predpokladám, že pán Havran bol len nemiestne a ani vtipný.
Len tento výrok ho vylučuje (tzv. diskvalifikuje športovým žargónom) zo skutočnej obhajoby svojho konania.
Ak sa pozrieme na stránku, odkiaľ pán Havran prichádza, jetotak.sk najlepší je chemolak, vždy mi pripomínala stránky typu dôležité.sk, či protiprúdu.sk, alebo menej éterické ako pútnici.sk.
Neviem či je to tým menom, ktoré nám podsúva pocit ako denník Pravda, alebo tou značkou (čiže logom),ktorú vymyslel nejaký kreatívec , ale podľa mňa nebol dostatočne TVORIVÝ. Napriek všetkým týmto výhradám, neoznačím celú sedemročnú prácu pána Havrana za nejaké bludy, ako to robí on, bez snahy o akékoľvek porozumenie témy.
Pod vyjadrením sa pána Havrana „vykrikuje“ (mnou citovo zafarbené, ale pre vyjadrenie pocitu z napísaného potrebné) zástupca z košiara „našich“, ževraj: „Anjeli neexistujú!“ a aj to znie trochu ako by sa zbláznil, ale zároveň je dôležité si ujasniť, že aj tento výrok, podľa pravidiel vedy, musí byť dokázaný...ale o inom chcem.
Základom jazyka je SÉMANTICKÝ TROJUHOLNÍK
... ani pojem „neexistuje“ v skutočnosti neexistuje, ani nula, či záporné, ale ani kladné, dokonca celá matematika a veľa iných pojmov v skutočnosti neexistuje, ale zároveň s týmito pojmami vieme veľmi dobre narábať v myšlienkovej rovine.
Z toho vyplýva, že tvrdenie o neexistencii pojmu je bezpredmetné a navyše bez pochopenia v akom kontexte je použitý, nehľadiac na to, a odsudzovať prinášateľa témy je slaboduché, alebo aspoň veľmi, veľmi neodborné.
Zamyslenie sa o zmätenej generácii s prístupom na sociálne siete
Tu chcem obrátiť našu pozornosť na rozmáhajúci sa úkaz (alebo aj fenomén) , kde ľudia vyjadrujú stanovisko k témam, s ktorými nemajú skúsenosti, ale napriek tomu sa dostávajú k slovu a niekedy aj úspešne strhávajú na seba pozornosť, hlavne vďaka sociálnym sieťam a následne pretláčajú svoje názory, ktoré často vôbec nesúvia s témou.
To čo tu následne vzniká, je práve ten paškvil, ktorý musí pozorný a skúsený prijímateľ vedieť triediť (alebo tak obľúbené filtrovať, či ešte lepšie selektovať) a nájsť v ňom pravdu. Neskúsený, či nepozorný prijímateľ sa v toku správ (teda informácii) stráca.
Ľudia vždy mali a majú prístup k správam, záleží však na tom, ako sú im podávané, a či sú schopní z nich poskladať skutočný obraz o téme. To sa v súčasnosti dostáva do víru nejasností, „vďaka" ľuďom, ktorí nevyrástli s internetom, ale ho dostali naservírovaný už v rozvinutej podobe a stále sú v presvedčení, že tak ako: čo je v televízii je pravda, tak na internete...
Nastáva úplný pretlak informácií a ako už Karel Čapek výstižne opísal skutočnosť: „Čoho je hojnosť, to stráca cenu.“ (kým to nestvoril Boh)
Zažívame „zpojmovateľosť prejavu“: Snažíme sa o prenos správy, bez snahy o jej správne a úplné vyjadrenie. Jazyk sa vzďaľuje skutočnosti a my, akoby sme žili vo svojich mysliach a nie vo svojich telách!
Do hry vždy vstupuje EGO (ješitnosť) pýtaného sa, tak ako vstúpilo aj v prípade pána Havrana, a nedovolilo mu priznať si slabosť predchádzajúceho konania, tak následne myseľ začne hľadať možnosti vykrútenia sa, aby sa vyhla nutnosti uznania chyby a tým nebezpečne (rozumej riskantne) ohrozila svoj obraz (skutočne kredit?!) pred obcou tzv. „našich“.
Je veľavýznamné, rátať vždy s citovo zafarbeným prídavkom, ktorý vsúva do výpovede správy EGO (ješitnosť), o ktorom sa pekne zamyslela aj Adela Banášová, v článku Falošná identita zvaná ego.
Chcem upoznorniť, že: Na filozofa musíš ísť pomaly, inak ho nepochopíš! a som presvedčený, že tu pán Havran chcel mať rýchlokvasené odpovede.
Pochopenie?!:
Vyčleňovaním sa prispôsobujeme
Toto moje zamyslenie, je o jazyku a spôsoboch nášho narábania s ním; používaní, zneužívaní a hlavne nevyužívaní nástrojov, ktoré sú potrebné na úplné odstránenie „VÝZNAMOVÉHO ŠUMU“, ktorý vzniká prenosom z jednej osobnej životnej skúsenosti (mysle) na druhú, v osobnom, či neosobnom styku (kontakte).
Pri neschopnosti, nemožnosti, či nevôli tento šum odstrániť, doplnkovými jazykovými nástrojmi pre dosiahnutie jednojednoznačnosti, nastáva nedorozumenie.
Z nedorozumenia vznikajú predsudky!
Predsudky vedú k vyčleňovaniu sa voči, či zo spoločnosti!
Vyčlenenie sa zo, či voči spoločnosti (kolektívu), znemožňuje jej spoluprácu a následnú činnosť (funkciu).
(Ostrakizovaním sa asimilujeme)
Považujem to za objavenie črty (charakteristiky) slovenského národa, svojím bytím (existenciou) medzi okolitými početnejšími národmi. Je pre nás vždy jednoduchšie prijať inú kultúru, ako ostať samým sebou.
Prídavok: Ako si mohol čitateľ všimnúť, poukázal som to na cielenom vymenovávaní slov, ktoré preberáme (čiže asimilujeme) do jazyka, a následne sa odpája významový základ slova, od vnímania (pschychologicky percepcie) v prežívanej skutočnosti, čo hodnotím ako psychosomatickú závadu, ktorú je potrebné sústredeným (ak chcete koncetrovaným) cvičením prekonávať.
Za priezračne rýdzu Slovenčinu! (bez predsudkov!!!)
P.S. Prepáčte nie vždy uhľadný vzhľad (formát), ale neviem kde je chyba.
