Pamätáte si ešte, alebo nebodaj poznáte ešte niekoho, kto by používal tú jazykovú barličku "ehhhh" (skutočne neviem, ako sa to foneticky zapisuje).
V našej rozrozprávanej spoločnosti mám pocit, že tá neschopnosť vyjadrenia sa už pominula. Ani to klasické "oné" je už mŕtve. Ale znamená to, že už všetci rozprávame sústredene a k veci?
Ja som si za ostatné roky uvedomil, akoby iný problém vyvstal, do ktorého spoločnosť upadla.
Používanie dvoch slov, ktoré padnú vhod človeku naozaj v každej chvíli. "Akože" a "Ježiš" ľudia dokážu použiť až tak v absurdných (tzn. Aj v úplne všedných) situáciách a v takom množstve, že mi je z toho do smiechoplaču.
Keď niekto rozpráva o skutočných udalostiach a vysvetľuje to slovom akože... Niektorí to majú v takej kadencii, že sa ich nedá počúvať, aj keď majú čo povedať.
A na to že sme kresťanská spoločnosť, Ježiš je v nej vyhlásený za Boha, a druhé prikázanie znie, že jeho meno nemáš brať nadarmo, je úplne bláznivé ako prehnane veľa sa to slovo opakuje. Všade, aj v médiách.
A najlepší je argument neveriacich, že oni nemusia poslúchať prikázanie, ale po otázke, že prečo ho teda oni vôbec spomínajú, ostávajú ticho.
Ktohovie, či sa na tom Slovensku nedeje to, čo sa deje aj práve pre to, že nepočúvame to druhé prikázanie...
Tak ja na Vás dnes nalieham, uvedomte sa, spamätajte sa, a vyvarujte sa nezmyselnému používaniu slov, ktoré nedávajú v konkrétnych situáciách zmysel. A upozornite na to aj iných, keď sa sami nepočujú. Pomáha to na sústredené myslenie, verte mi.
Ja napríklad vždy zvolám Hosana, alebo sa spýtam, že kde je, či "už prišiel", aby som upovedomil hovoriaceho. Je to vždy zábava vidieť ich prekvapenú tvár, že o čom hovorím.
