Veľmi rád chodím, je to jeden z mojich každodenných športov, keďže bývam v meste a do okolitých lesov sa nedostanem len tak hneď. Jedného večera som bol na ceste domov mojimi obľúbenými chodníčkami, ktoré vedú aj okolo väznice, kde sa v určitom momente rozsvieti silné kontrolné svetlo. Keďže som to svetlo už očakával, rozmýšľal som o tom, či je možné vymaniť sa z tejto existencie, z tejto reality, telesnej nevyhnutnej skutočnosti, v ktorej sme zasadení a nemohúci s tým čokoľvek urobiť (všetko pri absolútnom zachovaní racionálneho uvažovania, bez depresie, pocitu úzkosti alebo bez akéhokoľvek pokúšania sa o sebadeštrukciu). Jednoducho, jednoduchá filozofická otázka; jedna zo základných. A tak som sa popritom všetkom chutne zhlboka nadýchol, ako to pri takýchto neriešiteľných úlohách býva.
Vtom, som si uvedomil, že ten vzdych bol významnejší ako celý okolitý svet. Keď som sa opakovane začal ponárať do svojho nádychu a vynárať sa s výdychom, zistil som, že jeho koordinácia je takisto dôležitá ako samotná motorika tela pri chôdzi. Pocit regulovaného transportu kyslíka v krvnom obehu a vyvážené dodávky do požadovaných útrob tela mi akoby dali krídla a moja chôdza sa zmenila v beh. Postupne som presunul celú koncentráciu na rovnomerné dýchanie, ktoré som prehlboval podľa telesných požiadaviek. Mal som šťastie, že som pritom počúval pätnásť minútovú skladbu s názvom Cestovanie bez pohybu (Travelling Without Moving), ktorá mi vytvárala ideálnu kulisu.
Ako som tak dýchal, začal som si uvedomovať, že vlastne, Ja, som v prvom rade ten dych (asi nie náhodou je v slovenčine podobnosť so slovom duch) a telo je dopravný prostriedok, ktorý mi umožňuje sa dostať kam chcem (asi nie náhodou sa vraví, že "každý si nesie svoj kríž sám").
Keď som v tomto nastavení dobehol domov, zistil som, že nemám byť prečo zadýchaný, lebo som len vrátil dych do pokojového stavu. A vtom to prišlo. Pri výdychu, v ktorom som po prvý raz precítene vyslovil slabiku OM mnou prešla vlna, ktorá rozvibrovala moje vnútro. Všetko sa chvelo, akoby sa práve prebudilo a dalo rozumu na známosť: počúvame Ťa. V tej chvíli som objavil nový svet, vo vibrácii, ktorá zrezonovala všetko vôkol, zvlnilo sa a ostalo existovať iba to živé.
Slabika OM je zložená z dvoch rovnocenných hlások, kde vyslovenie samohlásky O otvára hrdlo do šírky a hĺbky, a spoluhláska M spôsobuje rezonanciu započatej vibrácie. Pri opakovanom vyslovovaní (vydychovaní) tejto mantry upokojujeme a harmonizujeme svoje telo ako aj myseľ. Pri vytrvalom precvičovaní ustávajú myšlienky a ostáva len čistá skutočnosť/existencia/súcno.
Dá sa vyslovovať aj ako AUM, kde lepšie otvoríte ústa, ale výslovnosť samohlásky U sa nedostáva tak hlboko do tela ako O, čím sa výdych stáva plytkejším.
Podľa jednej teórie sa všetky choroby dajú správnym dýchaním vydýchať z tela von; Tibetský mnísi tvrdia, že ak nedýchame, nežijeme (v zmysle, šetríme si čas); Vedecký fakt je, že ak zadržíme dych, kyslík má dlhší čas naberať na seba škodliviny z krvi, ktoré potom vydýchneme.
OM je luk, šíp je vlastná osobnosť a Brahman (absolútna realita) je cieľ.
