Nebudem ho voliť, nie je mi sympatický..., takými slovami vysvetloval kolega, prečo nechce dať hlas predsedovi nemenovanej liberálnej strany. Sme ľudia, rozumiem tomuto argumentu, väčšina z nás to robí rovnako, volí na základe sympatie. Na toto jeho argument som reagoval otázkou. Hľadáš si priateľku, či priateľa? Hľadáš niekoho, s kým by si mohol skočiť na pivo alebo kofolu? Zasmial sa.
Môj hlas dám človeku, ktorý mi nie je úplne sympatický, pravdepodobne by sme neboli najlepší kamoši. Pozrel som sa na plusy a mínusy jednotlivých politických kandidátov a vybral som si toho, kto získal najviac bodov. Nie je to dokonalá voľba, ale verím, že je to typ politika, ktorý, keď bude potrebné dokáže spraviť aj nepopulárne rozhodnutia. Nie je taký politik, ktorý sa chce každému zapáčiť, ktorý sa chce hrať na ježiška. Rozdávať nie je umenie, umenie je spraviť možno aj nepopulárne rozhodnutia, ktoré prinesú ovocie celému národu o 10-20 rokov neskôr.
Ak sa chceme aspoň o jeden krok dostať dopredu, nemôžeme voliť na základe sympatie, musíme voliť na základe holých faktov. Samozrejme, viem, že je to naívne myslieť, že dáta vyhrajú nad emóciami. Voľby vyhrávajú emócie, a my sme dnes tam, kde sme, kde nás dostali naše emócie.
