Áno, správne ste to prečítali, v nadpise som neurobil žiadnu chybu. Dnes je 8. apríla, je medzinárodný deň Rómov. Pri tejto príležitosti vyšiel so mnou článok v Startitup.sk. Novinárka sa ma spýtala, že aký je môj najhorší zážitok s rasizmom. Ja som jej odpovedal, že nechcem hovoriť o negatívnych skúsenostiach, nemá to zmysel. Vyvoláva to len senzáciu, polarizáciu a prehľbenie nenávisti.
Ako Róm určite mám niekoľko skúseností s rasistickými rečami a komentármi, ale vždy len na úrovni jednotlivca. Hovorili mi to pre mňa nepodstatní ľudia. Nikdy som nezažil rasizmus a diskrimináciu na základnej škole zo strany učiteľov, ani na strednej v Komárne ani na vysokej škole v Bratislave. Nikdy som nezažil rasizmus ani v mojej práci, ani v reštauráciách od personálov ani na diskotéke. Nikdy.
Zopakujem ešte raz, rasistické komentáre od nejakých spolužiakov neriešim. Vnímam to ako zlyhanie jednotlivca. Kvôli týmto skúsenostiam nebudem generalizovať a hovoriť, že Slováci sú rasistický národ.
Narodil som sa do chudobnej rómskej rodiny na juhu Slovenska, nemali sme kúpeľňu, nemali sme teplú vodu, kúrili sme drevom. Ale žili sme v čistote a dostali sme takú výchovu, za ktorú som vďačný hlavne mojej mame, že nás majorita v dedina rešpektovala a úctila. Dokázali sme to jednoduchým spôsobom. Zdravili sme každého v dedine, boli sme slušní, nemali sme problémy s políciou. Nosili sme vždy čisté oblečenie, ajkeď sme nemali doma práčku, mojaj mama prala dennodenne pre štyri deti ručne. Chudoba nie je výhovorka na špinu a neporiadok. Týmto článkom chcem poukázať na to, že je veľmi dôležité hovoriť aj o pozitívnych skúsenostiach v spolunažívaní s majoritou.
Rómska tematika sa zneužíva z obidvoch strán, aj zo strán niektorých politikov rómskeho pôvodu. Dávajme na to pozor.
