Netušil som, že môj blog môže mať až taký vplyv. Keby hej, radšej ostanem ticho.
Nobelova cena za mier je kontroverzná už dávno. Kým ceny za vedecké objavy (vo fyzike, chémii, fyziológii a medicíne) sa fasujú za neoddiskutovateľný a dokázateľný prínos v obore a cena za literatúru býva i v najhoršom prípade aspoň facka nedemokratickej domovine dákeho exotického majstra pera, Nobelovu cenu za mier už dostali najneuveriteľnejší ľudia (a iní ju z ťažko pochopiteľných dôvodov nedostali). Keď roku 1994 dostal cenu za mier Jásir Arafat, vznikol okrídlený vtip: "Čo treba robiť, aby ste dostali Nobelovku za mier? Byť celý život teroristom, a potom s tým na chvíľku prestať." Al Gore a spol. dostali cenu za boj proti globálnemu otepľovaniu, o ktorom ani nie je isté, či je vôbec dôsledkom ľudskej činnosti, isté len je, že akékoľvek reálne úsilie potláčať ho (a z toho plynúce reštrikcie) budú stáť daňových poplatníkov sveta miliardy, ale na otepľovanie to nebude mať merateľný vplyv. Naopak, ak si myslíte, že medzi ocenených patrí napríklad Mahátma Gándhí, mýlite sa. Nenásilné oslobodenie Indie a tým daný príklad celému svetu za to asi nestáli.
A teraz dostal cenu Obama. Ten Obama, ktorý vie tak pekne drístať do mikrofónu o svetlých zajtrajškoch a svete bez jadrových zbraní, ako by to šlo vybaviť lusknutím prstov. O.K., pri svojich právomociach by azda naozaj dokázal Spojené štáty zbaviť jadrových zbraní. Ťažko by urobil väčšiu radosť diktatúram, ktoré tieto zbrane tiež majú, či aspoň chystajú a nepriznajú. Na rozdiel od USA nebudú mať zábrany tieto zbrane použiť. Pripomeňme si slová skvelého amerického top-poradcu Henryho Kissingera, keď počas Vietnamskej vojny vyhlásil, že noha amerického vojaka neprekročí hranicu Južného Vietnamu smerom na Sever. Prečo si to nepovedal hneď? -spýtal sa komunistický Vietkong, a vtrhol zo Severného Vietnamu do Južného. Zvyšok je história.
Ten Obama. Čo resetoval americko-ruské vzťahy. Až tak, že kvôli ruskej nevôli zrušil program protiraketového štítu v bývalých sovietskych kolóniách Strednej Európy, a v rámci nich toľko spomínaný radar v Česku. Pritom samotný fakt, že Rusom to vadilo, mal byť sakra dôvod onú protikraketovú obranu dokončiť! Aj keby sa Rusi nechystali zopakovať si tankovo-letecký zájazd z roku 1968, ba ani nechystali nový Molotov-Ahmadínedžádov pakt o rozdelení sfér vplyvu v Európe (Viete, kto má Iránu dodávať jadrové technológie? Áno, Rusi! Úplne vážne a oficiálne.), aj tak nás, spojencov v NATO, hodil Obama cez palubu, len aby sa Rusom zalíškal.
Podaj čertovi prst, peklom sa ti odvďačí, vraví slovenské príslovie. Obama ho asi nepozná, keď si podáva ruky s Putinom či s vládcami moslimských totalít, sľubujúc zmierenie a ústupky. Vytriezvenie môže byť kruté a opozdené.
A tento Obama dostal Nobelovu cenu za mier. Za pekné reči do mikrofónu. Pretože nič viac zatiaľ nevykonal. Rokovať s diktátormi je chyba. Pretože ich tým robí legitímnejšími. Uznáva ich hodnými toho, aby sa s nimi rokovalo. Skvelé.
Ak mal nejaký americký prezident dostať Nobelovu cenu za mier, nuž z tých, ktorých som zažil, jednoznačne Ronald Reagan. Pretože dokázal takmer nemožné: pretekmi v zbrojení dostal do kolien komunistov v Sovietskom impériu. Až tak, že v zúfalstve najprv zvolili reformného Gorbačova, a napokon komunistická diktatúra padla. A tým sa podstatne znížila hrozba celosvetového jadrového konfliktu. Že sa vďaka tomu oslobodili spod Ruskej nadvlády krajiny Strednej Európy a aj my sme od roku 1989 slobodnou krajinou, je už len taký bonus navyše. Neviem, nakoľko ho dnes dokážeme oceniť.
Je však jasné, koho a čo si cení Nobelov výbor. Alfred Nobel by asi žasol. Jedinou útechou pre nás je, že cena sa vypláca z Nobelovej pozostalosti, a nemusia sa na ňu skladať európski (i slovenskí) daňoví poplatníci. Napriek tomu mám nedobrý pocit, že Obama nás (i celý slobodný svet) ešte môže vyjsť draho.
