Keď som pred rokmi začal vnímať Fica, kládol som si otázku: kto je ten samonasierací suchár s nedostatkom zmyslu pre humor, ktorý sa tak kŕčovito stavia do pózy obrancu prostého ľudu, presnejšie, ľudí ukrivdených, utláčaných a oklamaných? (Je pritom jedno, či sú to naozaj obete systému, alebo vlastnej nerozvážnosti; aj taký klient nebankového subjektu je predsa volič.)
Ten večne rozhorčený súdruh za mikrofónom bol typický wannabe, strašne chcel. Byť dôležitý a vládnuť. Keď človek niečo strašne chce, zavše sa aj podarí. Najmä ak je ochotný zaplatiť hocakú cenu. Keď som po voľbách videl, s akými stranami vytvoril koalíciu, bolo mi jasné, že žiadna cena nie je preňho privysoká. Potreboval svetu vtláčať svoju pečať, svoju predstavu o fungovaní spoločnosti pod starostlivým dozorom štátu, potreboval byť vnímaný ako obranca ukrivdených, kvôli tomu sa už oplatí spriahnuť s čertom-diablom. Robí, čo môže. Len škoda, že viac nepije. Skúšam si predstaviť jeho plamenný prejav po niekoľkých poldecákoch, i s občasnými Freudovskými prerieknutiami.
„Nedovolím, aby na vás občanoch zarábali zdravotné poisťovne! Zisk je hriech! A nedopustím ožobračovanie dôchodcov kdejakými správcovskými spoločnosťami! Kam by sme došli, keby si tu kdejaký lakomec šetril na vlastný dôchodok, keď sa má solidárne postarať o terajších dôchodcov! Kto sa má o nich starať, azda ja? Ale ja sa postarám o všetko. Aj plyn bude, aj elektrina... veď idú voľby.... všetko bude lacné, aj keby mali tie dlhy splácať ešte vaši vnuci! Nedopustím na Slovensku krízu! Prebrali sme to s ministrom financií a rozhodli sme sa, že krízu od samého Počiatku zrušíme. Dávam do parlamentu návrh zákona na zrušenie, či rovno na zákaz krízy! Ochránim vás pred chamtivými kapitalistami! A nedovolím, aby sa fabriky dostali do cudzích rúk! Jedine ak do ruských. Predsa nenecháme tunelovať nejakých cudzincov, to že by sme sami nezvládli? Budem vás chrániť a brániť pred výčinmi tejto nezodpovednej vlády, vyhodím každého ministra podozrivého z korupcie a zneužívajúceho verejné obstarávanie! Aj keby som tam miesto neho musel dať ešte väčšieho zlodeja... ehm.. musíte chápať, jeden je už zaopatrený, je spravodlivé, aby sa zaopatrili aj iní. Uvedomte si, spravodlivosti treba prinášať obete. Pozrite, taký súdruh Harabin, koľko sa obetuje pre spravodlivosť. Koľko času a námahy jej venuje! Viete, čo je to za prácu, vysúdiť od toľkých novín milióny za poškodzovanie dobrého mena? Uznajte, vy by ste chceli mať ministra či predsedu Najvyššieho súdu bez dobrého mena? Určite nie – preto oň súdruh Harabin toľko bojuje. Alebo Kaliňák – koľko má oštary! Keď niektorí jedinci nedokážu pochopiť, čo od nich spoločnosť žiada. Keby Malinová konečne priznala, že sa sama zbila, františkáni že boli pedofili, a keby si Valko s Rehákom skoncipovali nejaké pekné priznanie, mohli by sme sa v kľude venovať dôležitejším veciam. My sme všetci spravodliví, len novinári nás stále očierňujú, kauzy vymýšľajú! Ale ja s nimi zatočím, nebojte sa, dlho ma nasierať, ehm, dlho vás zavádzať nebudú! Aj tak za všetko môžu Maďari... ehm... to je agenda pána Slotu, nie moja... nie Maďari, ale Maďarič môže všetko, dal som mu voľnú ruku, kultúrnu revolúciu nám treba! Ochránime si aj tú slovenčinu, zákonom! Urobíme poriadok s menšinami, aj s médiami, nebojte sa. My komunisti... ehm, my v Smere vieme, čo občanovi treba. Proti všetkým vás ochránim, aj proti výčinom opozície, aj koalície, aj proti premiérovi... ehm...“
Ozaj, kto nás ochráni pred premiérom? Brusel? Nebodaj Washington? Pánboh pomáhaj? Nespoliehať sa. Stará múdrosť radí: Pomôž si, občan, sám.
