Život vie byť ťažký, niekedy priťažký na to, aby sme ho uniesli bez nejakých barličiek. A niekedy stačí, že nás trápi emocionálny pretlak. V každom veku sa môže prihodiť, že si niekto vytvorí imaginárneho priateľa. Už malé deti majú zavše svojho "živého" plyšáka, ktorý jediný im naozaj rozumie, ktorému možno zveriť akúkoľvek starosť či tajomstvo. Z toho vyrastú, upokojujú sa rodičia, a niekedy zabudnú, že im samým sa deje čosi podobné. Dokonca organizovane a kolektívne.
Kedysi ľudia chápali Boha či bohov ako nadzemské mocné bytosti, ktoré bolo možné akoukoľvek neuváženosťou rozhnevať, odvrátenie desivého trestu sa dalo dosiahnuť len patričnými obetami (vrátane ľudských obetí, v najtemnejších časoch ľudského plemena). Pokrok našťastie nik nezastaví (i keď by niektorí radi), a dnes už Boh ukazuje svoju vľúdnejšiu Novozákonnú tvár, ako utešiteľ, dôverník, zdroj nádeje presahujúcej naše dni. To je milé a mnohým ľuďom to pomáha. Ale treba zachovať mieru.
"Ježiš ťa miluje!" -agresívne hlásal krikľavý nápis na tričku akéhosi mladého muža, ktorý mi pred pár rokmi kráčal oproti. (Teda, nielen mne, každý na ulici si toto nástojčivé posolstvo mohol prečítať.) Stalo sa mi v živote, že som nejakú osobu rodu ženského miloval, lenže smola, dotyčná o to nestála, a moje prejavy náklonnosti ju skôr obťažovali. Odvtedy viem, že treba rešpektovať aj postoj druhej strany. Niekto možno vôbec netúži po tom, aby ho Ježiš miloval, stačí mu, ak ho podobní týpkovia neobťažujú.
Napokon, neviem ani, odkiaľ sa na mladíkovom tričku vzal ten nápis. Mal videnie nositeľ, či výrobca trička? A Ježiš ma síce miluje, ale jeho Otec (ktorý je súčasne ním samým, ale nepokúšajte sa v tom vyznať) nás kedykoľvek za nejaký ten prehrešok na večné veky vrhne do plameňov, dymu a síry.
To už králik Harvey Jimmyho Stewarta zo spomínaného filmu je konzistentnejší. Je Jimmyho verným spoločníkom, ničím nestraší a nevyhráža sa, naopak, kedykoľvek Jimmymu ponúka možnosť uniknúť v infinitezimálne krátkom časovom okamihu inam, a kým čas na Zemi stojí, Jimmy môže zažiť nejedno dobrodružstvo a opäť sa vrátiť, najlepšie do baru, kde je častým hosťom. Nie div, že v bare Jimmy vždy objednáva dva drinky (jeden je pre Harveyho), a barman je s celou vecou uzrozumený. Keďže Jimmy je človek milý a so svojím opileckým životom i neviditeľným priateľom očividne šťastný, príbuzní ho pošlú k psychiatrovi. Napokon, neviditeľným priateľom smie byť len Boh, žiadny 6 stôp a 3,5 palca vysoký králik menom Harvey, ktorý navyše ani nemoralizuje, je len priateľ, nič viac (toto samozrejme vo filme neodznie; americkú cenzúru by uchytilo).
Čo tým všetkým chcem povedať, by malo byť jasné. Ale pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností: útechu treba, ale nebuďme otrokmi vlastných predstáv. Neberme veci vážnejšie, než aké sú. To nám nepomôže. Tisíce rokov hynuli milióny ľudí na bojiskách celého sveta len zato, že duchovní vodcovia jednej skupiny mali odlišný názor na nejakú neviditeľnú vec (trebárs tvar a farbu Harveyho uší), než mali v druhej skupine. Nezaškodí si to zavše pripomenúť.
A teraz ma prosím ospravedlňte. Je sedem hodín preč, a vtedy chodievam s mojím králikom do baru na náš večerný drink.
Obaja prajeme všetkým príjemné sviatky.
Viď tiež: http://en.wikipedia.org/wiki/Harvey_(movie)
.
