Boží omyl?

Máme chápať náš ľudský život ako odmenu či trest? Ak je pre vás merítkom Biblia, spomína vyhnanie prvých ľudí z raja. Záver jasný: sme na tomto svete za trest. A za trest väčšinu z nás vychovávajú k nejakej viere.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (54)

Keď deckám na základnej škole zaviedli povinné (no dobre, povinne voliteľné) náboženstvo, povedal som si: "Tak im treba, sopliakom nevychovaným. Ale moju dcéru dám zapísať na etiku!" (Pretože dogmy sa najlepšie vtĺkajú do detských hláv, teda vo veku, keď človek ešte nemá vyvinuté kritické myslenie - a tých dogiem som ju chcel ušetriť. Cirkevné autority dobre vedia, čo robia. A mne to vadí.) Ale potom moja exmanželka - na rozdiel odo mňa dobrá katolíčka - za mojím chrbtom a bez môjho vedomia (nieto súhlasu) zapísala dcéru na náboženstvo. Dosť nemilo sa ma to dotklo. A potom dôverujte osobe najbližšej...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Viera a náboženstvo sú očividne témy, ktoré sa s frekvenciou priam obsesívnou vyskytujú aj tu na blogu. Dnes ma zaujal (mierne pobavil) samotný nadpis jedného takéhoto článku: "Oplatí sa veriť v Boha?

Asi bude fér, hneď na začiatku vyložiť karty na stôl. Úprimne, keby som dostal zaručenú správu, že Boh naozaj existuje, spravodlivý a milosrdný, nesmierne by ma to potešilo. Kto sa nedočká spravodlivosti tu na zemi (a to je väčšina ľudí), ten sa môže spoľahnúť na nejakú tú satisfakciu po smrti. Bolo by to svelé, keby... Keby to celé nevyzeralo ako klasický wishthinking. Prianie je otcom myšlienky, alebo ľudovejšie, čo sa babe chcelo, to sa babe prisnilo. Bolo by skvelé, keby Boh existoval a bol dobrotivý, milosrdný atd., ale z toho, že si to prajem, nevyplýva, že existuje a je taký, akého by som chcel. Je to len v mojej hlave, bez dôkazov. Ak budem veriť, že viem lietať, od toho ešte lietať nedokážem (čo sa dá ľahko overiť experimentom... na rozdiel od Božej existencie).

SkryťVypnúť reklamu

Otázka "Oplatí sa veriť v Boha?" je zvláštna. Znie trochu marketingovo, asi ako reklamná úvaha, či sa oplatí prať v Perwolle, alebo vziať si hypotéku radšej v banke X než v banke Y. Predovšetkým, ja nechápem vieru ako nejaký tovar v obchode, ktorý si môžem vybrať (chcem alebo nechcem). Buď vyplynie z nejakého môjho najvnútornejšieho pocitu a presvedčenia (dobrovoľne a spontánne), alebo to nefunguje. Neviem si dať napr. novoročný záväzok "odteraz budem veriť v Boha, lebo musím/potrebujem". Pripomína to známu Pascalovu stávku . (Voľne asi takto: Ak budem veriť, a Boh existuje, tak ma odmení pobytom v raji. Ak neexistuje, nič som nestratil. No ak neverím a Boh existuje, čaká ma zatratenie. Takže sa radšej oplatí veriť.) (pozn.: dodnes sa vedú spory, či Pascal myslel túto obchodnícku úvahu vážne, alebo ironicky)

SkryťVypnúť reklamu

Autorke blogu (ktorá je inak sympatická mladá baba) sa očividne "oplatí" veriť z dôvodov, pre ktoré veria mnohí ľudia: s pocitom viery sa im žije vyrovnanejšie, živia v sebe nádej, že smrťou sa veci nekončia, a potom to už bude dobré, ak sa sami správali dobre. Ako ktosi vtipne poznamenal, ľudia majú v mozgu "dutinu v tvare Boha", ktorú potrebujú niečím vyplniť. Napríklad náboženstvom. Je to pre nich vcelku pohodlná psychologická barlička. Stačí veriť a hlavne nerozmýšľať. Mám podozrenie, že pre niektorých nie je ani podstatné, či sa ich viera opiera o niečo reálne (hoci nedokázateľné), hlavne, že to v každodennom živote funguje a pomáha im. Znamená to, že z posolstva kazateľov si vybrali to lepšie - nádej. Teda nie večne rozhnevaného a pomstychtivého Boha Starého zákona, ktorý ak nebol spokojný so svojím výtvorom Homo sapiens verzia 1.1, dal celú sériu nepodarkových (=hriešnych) stvorení utopiť v potope, ušetril len jedinca menom Noe (a jeho rodinu). Boha, ktorý spálil Sodomu kvôli zvýšenému výskytu výrobných nepodarkov. Nehľadajte v tom logiku. Lebo ak skúsite, budete sa diviť, prečo všemohúci Boh nestvoril rovno dokonalých anjelov. O čo mu išlo? Chcel azda experimentálne skúšať, ako sa ním vytvorení ľudia osvedčia? No ak potom chybujú, hrešia, zlyhávajú, nenesie zodpovednosť za nedokonalosť ľudí predovšetkým konštruktér? Prečo trestať nepodarencov? Ak je Boh vševedúci, nevedel azda dopredu presne predvídať, ako sa ľudia budú chovať? (Takéto otázky sa nepatrí klásť, poučí vás správny veriaci. Lebo Vševedúci a Všemohúci má iste svoje dôvody, ktorým my nedokážeme porozumieť. Žiaľ, keď už mi raz dal rozum, tak si otázky kladiem. Či sa to snáď nesmie?)

SkryťVypnúť reklamu

Priznám sa, že nemám rád samozvaných kazateľov. Ľudí, čo neochvejne vedia, čo je správne, majú jasno vo svojej neotrasiteľnej viere v Boha (samo osebe je to samozrejme ich vec a právo), lenže navyše trpia obsedantnou potrebou svoju vieru zdieľať, šíriť, vykladať druhým. Isteže, obvykle tak činia práve z viery. A v dobrej viere, že oni poznajú cestu ku spáse (nech si pod tým predstavíte čokoľvek) a radi by vám pomohli nájsť túto cestu tiež. Vie to byť pekne otravné. Keď taký kazateľ (či už profesionálny z RKC kostola, Svedkovia Jehovovi pri vašich dverách, alebo milý pán od susedov) začne poúčať frázami ako "Boh chce..." či "Ježiš od nás očakáva...", chce sa mi zvolať: "Vážený, odkiaľ viete, čo Boh chce a čo Ježiš od nás očakáva? Voláte si s ním, píše vám, či máte len vnuknutia vo sne?" Kde sa berie tá pýcha, ten nedostatok súdnosti? Patríme do rovnakej civilizácie, vyznávame podobné hodnoty (líšime sa azda v tom, že onen milý pán od susedov verí, že naše hodnoty vychádzajú z Mojžišovho desatora - kým ja som presvedčený, že náš hodnotový systém a morálka majú korene v antickom svete a zrejme kdesi dávno pred ním, a desatoro neprinieslo žiadnu pridanú hodnotu). Som si istý, že morálka a elementárna slušnosť nemajú korene v náboženstve. Ak chcete príklad, susedné Česko je jedna z najateistickejších krajín sveta. Predsa nemám dojem, že by sa tam ľudia chovali nemorálne častejšie, než trebárs u nás či v inej tradične religióznej krajine.

Aby som sa vrátil k Pascalovej stávke: je zvláštne, že podľa kostolnej náuky si Boh osobitne cení, ak v neho niekto verí resp. uverí. Ja som si vždy naivne myslel, že podstatné je, či sa slušne a férovo chováme ku svojim blížnym, či nekradneme, neklameme, nezabíjame sa navzájom. Ak Boh tak túži, aby v neho ľudia verili, mohol by nám dať viac indícií o svojej existencii. Zdá sa však, že rád robí tajnosti. Alebo inak: celé je to cirkevný marketing. Treba si ovečky nejako udržať, pokiaľ možno košiar i rozširovať. Takže cirkev bude stádu vtĺkať do hlavy, že veriť (nekriticky, bez rozmýšľania a bez dôkazov) je cnosť, ktorú si Boh zvlášť cení.

Ak človek verí, vie si zo svojej pozície a pre seba vyargumentovať všetko. Povedzme, modlí sa za niečo (napr. za uzdravenie blízkej osoby). Ak sa osoba uzdraví, berie sa to ako vyslyšaná modlitba (aj keď, možno aj lekári mali kúštik zásluhy... ale len zato, že Boh tak chcel). Ak sa chorý neuzdraví, iste to bude tak, že Boh mal vo svojej vševedúcosti a všemohúcnosti svoje dôvody, a treba sa so stavom vecí pokorne zmieriť. Ale vierou veriaceho to neotrasie. Fajn, môžem len ticho závidieť.

Veriaci ma zavše poúčajú, že Boh je dokonalý, a ak sa udeje niečo zlé (napriek Božej prozreteľnosti - Boh asi zavše nemá čas zasahovať), je to všetko vinou zlých ľudí a ich zlých skutkov. Obvykle reagujem protiotázkou, že či aj potopy, zemetrasenia alebo epidémie smrteľných chorôb spôsobili zlí ľudia. Odpoveď býva, že podobné pohromy máme chápať ako Boží trest za naše hriechy. (prečo nehľadajú odpovede vo fyzike, biológii,... ?) Pripomeniem, že pri takej pohrome obvykle zahynie aj množstvo nevinných detí (aj ich chcel Boh trestať?). Utešujú ma, že duše tých detí šli rovno do neba. Ak je tak, môžem vlastne ľutovať, že nie som dieťaťom v nejakom pobrežnom mestečku, na ktoré sa akurát valí smrtiaca vlna tsunami.

Spôsob rozmýšľania mojich blížnych ma neprestáva udivovať. Aby sme sa preniesli do slovenskej súčasnosti: raz som sa bavil s jedným strojárom (inak milý a veľmi zbožný človek, dobrák od kosti) na tému katolíckeho biskupa Bezáka. Ako si spomínate, Bezáka potopili jeho nadriadení po tom, čo sa jednak snažil prezentovať náboženstvo v akejsi modernejšej podobe, takpovediac s ľudskou tvárou, jednak sa nebezpečne začal zaujímať o podozrivé účtovníctvo svojho predchodcu. Pýtal som sa strojára, či sa mu zdá byť v poriadku, že cirkevná vrchnosť tohto človeka odstavila a dodnes neočistila z nejasne formulovaných obvinení. Strojár bez váhania odpovedal: "Nuž, to bola vôľa Božia." Povedal to ako niečo, čo treba pokorne akceptovať. Nuž, ak takto rozmýšľa vyštudovaný človek, čo potom prostí občania?

Mal som ešte ako študent na vysokej škole pedagóga, ktorý sa vyjadril, že (vtedy nová) nemoc zvaná AIDS je Božím trestom, ktorý je vlastne vítaný, lebo nás konečne umravní - v zmysle, že odteraz si budú manželia verní. (Takže nie preto, že by sa mali radi a nechceli si navzájom ubližovať; je to ako vždy strach z nejakej pohromy, ktorý má ľudí viesť po správnej ceste. A ja som si myslel, že stredovek je minulosť...).

Nech každý verí, čomu chce. Nejde teraz o to, čomu verím alebo neverím ja. Ale trochu mi robí starosti, že ľudia s takýmto myslením sú u nás rozšírený druh. A sú to voliči. Takže tým, komu dajú hlas, ovplyvnia aj môj život. (A životy iných.) Ovečky, ktoré potrebujú svojho pastiera, aby ich mal kto viesť správnou cestou. Svojho Mesiáša. Ktorému zbožne uveria čokoľvek, aj keby ich opačná realita udierala rovno do tváre. Ich vierou to neotrasie (akékoľvek kauzy sú len výmysly novinárov). Zbožne čakajú, že Mesiáš za nich vyrieši ich problémy. Potom sa chvíľu čudujú (a dlho si nepriznajú), že zase raz sa nechali zviesť samozvanému falošnému spasiteľovi. Ale či sa niekedy poučia? Nuž, ak Boh dá a osvieti ich... (ale asi vám došlo, že osobne sa na to nespolieham).

Niekedy pozorujem a počúvam mojich spoluobčanov, a pripadá mi, že ak by Boh existoval, žasol by nad hĺbkou našich omylov, a kládol by si otázku, či nás on sám nestvoril omylom. Skúsme občas použiť rozum, aj keď myslenie bolí. Ale nič lepšie nemáme.

Tomáš Dérer

Tomáš Dérer

Bloger 
  • Počet článkov:  92
  •  | 
  • Páči sa:  78x

Nemám patent na pravdu, ani na múdrosť. Mnohému nerozumiem a iste sa v mnohom mýlim. Napriek tomu, zvyknem si utvárať vlastný názor sám. A občas to risknem a podelím sa oň. Dúfam, že tým nikomu nespôsobím ujmu :-) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

SkryťZatvoriť reklamu