Chceme lepšie školy? (časť druhá)

Tentoraz sa mi žiada písať o obsahu učiva - o tom, čo by sa žiaci podľa môjho skromného laického názoru na školách mali učiť (s dôrazom na 2.stupeň ZŠ a gymnáziá), a čo by sa naopak učiť nemuseli.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Už po neviemkoľký krát od vzniku samostatného Slovenska je tu vrchnosťou ohlasovaná reforma školstva. Na chvíľu si odmyslím úvahy o tom, či má zmysel reforma a či nie je skôr potrebná asanácia a novostavba na zelenej lúke. A odmyslím si moje hlboké presvedčenie, že súčasná vládnúca politická garnitúra nemá mentálne predpoklady na skutočnú reformu (rád sa nechám presvedčiť o opaku, no mám dojem, že papaláši bežne dávajú svoje deti študovať do iných než štandardných slovenských škôl, čo o niečom svedčí. Takže v úspech reformy uverím, až keď budú deti našich prominentov húfne navštevovať tie naše, reformované školy.). No pre túto chvíľu sa pokúsim sústrediť na samotný obsah učiva (ako ho vidím cez skúsenosť vlastných školopovinných detí i skúsenosti iné), potom rád pridám pár nesúvislých postrehov o tom, čo mi v učive chýba a čo sa mi zdá naopak nadbytočné.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Učiva je vo všeobecnosti mnoho, a samozrejme nezáleží len na jeho obsahu, ale aj, AKO sa učí. Voľne podľa Čapka, ak je učiteľ neschopný, žiaci sa celé roky učia slovíčkam miesto kultúram, letopočtom namiesto dejinám, a vzorcom namiesto prírode. K tomuto bodu sa vrátim v ďalšom pokračovaní.

Všeobecne: škola nevychováva, a pomaly už ani neučí, už len skúša (niekoľko písomiek denne je bežná vec). Väčšinu učiva sa žiaci učia po škole doma. Ale čas po škole by mali mať na mimoškolské aktivity, záľuby, hry, šport atd., učiť ich má predsa škola... či? Strávia tam 6 i viac hodín denne, tak prečo by mali siahať po učebniciach a zošitoch ešte aj po tomto čase?

SkryťVypnúť reklamu

Poďme na konkrétne predmety. Slovenský jazyk a literatúra. Ak žiak zvládol to, čomu vravíme gramotnosť, a vie jazyk používať slovom i písmom, je naprosto zbytočné ho zaťažovať slovnými druhmi, rozbormi vetných druhov a podobným samoúčelným balastom, ktorý mu do života nič nedá. Ak niekto povie, že to rozvíja kultúru či spôsob myslenia, potom ja tvrdím, že myslenie je možné (počas ušetreného času) rozvíjať omnoho užitočnejšími záležitosťami. A slovenskú literatúru by som nevytrhával z kontextu nejakej všeobecnejšej "kultúrnej náuky", nech už sa taký predmet v praxi nazve akokoľvek.

Matematika, postrach číslo jedna? Na 2.stupni ZŠ a na stredných školách (obzvlášť gymnáziach) sa učí spôsobom, akoby bolo cieľom školy vychovávať budúcuch profesionálnych matematikov. Ale to určite nebude prípad 99,99% žiakov. Je možno fajn, ak vedia niečo o formálnej výstavbe matematiky systémom "definícia, veta, dôkaz... ", ale toto stačí ukázať na vybranom príklade; v skutočnosti žiaci, čo budú matematiku nad rámec kalkulačky používať (hlavne technici a prírodovedci), potrebujú omnoho viac "užívateľský prístup" (ťažko stručne vyložiť, ale ak náhodou zoženiete Feynmanove prednášky z fyziky, 1.diel, tam je matematika potrebná k základom prírodných vied vykladaná práve takýmto užívateľským spôsobom - stručne, jasne a jednoducho, "ready to use"). Isteže, na dostatočne vysokom leveli (kam sa ale aj na strednej škole dopracuje len málokto) sú matematické konštrukcie nielen účelné, ale aj intelektuálne krásne - ale matematici pedagógovia sa budú musieť zmieriť s tým, že drvivá väčšina žiakov sa na tento level nevyšplhá (povinné to ani nie je, každého baví niečo iné), a budú si vychutnávať krásu sveta v jeho intelektuálne menej náročných oblastiach... Pripomeňme, že matematika pôvodne vznikala ako intelektuálna hra, už od starých Grékov - čo bráni, aby bola aj dnes zábavnejšia a menej suchá? Kde nastalo to odľudštenie prírodných vied všeobecne, kedy sa stali síce monumentálne, ale chladné a neuchopiteľné ako gotický chrám? Mimochodom, v školskej matike sa vyskytuje množstvo symbolov (obvykle z množinovej matematiky), ktoré nikto nikde inde mimo matiky nepoužíva - sú teda potrebné? Záver: zahoďte formalizmus!

SkryťVypnúť reklamu

Fyzika, chémia, biológia... mojou najsilnejšou spomienkou na stredoškolskú fyziku sú tabule husto popísané vzorcami a odvodeniami. Možno som nebol zrelý na ich pochopenie, ale naozaj som nevidel, ako táto rýdzo matematická ekvilibristika súvisí so skutočným pestrým svetom vonku, za oknami školy (pochopil som neskôr, vďaka tomu, že Einstein, Peierls, Feynman a ďalší si dali tú námahu a napísali aj vedeckopopulárne knižky o fyzike bez použitia matematiky - neverili by ste, ako to môže pomôcť. A to som zatiaľ nestihol čítať nič od Hawkinga.) A fyzika nie je jediný predmet, kde sú mnohí učitelia posadnutí snahou zo všetkého učiva vyberať to, z čoho sa dajú robiť výpočtové príklady (a následne písomky); čo z toho, že skutočný zmysel unikol? Na druhej strane, nematematické učivo (napríklad biológia, systematika druhov rastlín a živočíchov, atd.) zahŕňa tony nezmyselného mechanického bifľovania. Všetky tie tyčinky, čapíky, okolíky... dodnes nočná mora. Pritom podstata biológie sa dá učiť zaujímavo (aj keď, tu som mal asi zvlášť veľkú smolu na učiteľov, a moje deti tuším tiež),a tú horu encyklopedických faktov si v prípade potreby naozaj nájdete na internete). Takisto je trestuhodný nezmysel, ak niekto namiesto chémie vyučuje chemické názvoslovie, dáva do nemoty bifľovať periodickú sústavu prvkov, až napokon na skutočnú chémiu ani neostane čas.

SkryťVypnúť reklamu

Dalo by sa pokračovať napríklad dejepisom, čo môže byť napínavá zbierka skvelých príbehov majúcich hodnotu podobenstva, ale škola obvykle pozná len tie suché fakty a k nim patriace dátumy. Tu by sa práve žiadalo menej memorovania letopočtov, ale viac logiky, súvislostí, príbehov. A možno aj podrobne rozobrať niektoré zvlášť zaujímavé epochy vo vývoji civilizácie (čo tak starogrécka demokracia, Rímska ríša, čo tak založenie USA - Jefferson a ostatní otcovia zakladatelia; čo tak rôzne iné hviezdne a prelomové momenty dejín ľudstva? Aj za cenu, že nám uniknú niektoré detaily z menej dôležitých čias a regiónov? Snáď mi nebesá odpustia, ale nemyslím si, že Svätopluk bol najdôležitejšou postavou svetových (ba ani našich) dejín.

A aké učivo mi naopak na školách chýba? (Túto tému načali nedávno aj iní blogeri na tejto stránke.) Čo tak napríklad základy práva? Viem, má to byť súčasť občianskej náuky, ale nie je, rozhodne nie dosť. Stredoškolák by sa mal dozvedieť nielen o rovnosti prd zákonom (a že "neznalosť neospravedlňuje!"), ale aj o pojmoch ako prezumpcia neviny, zákaz retroaktivity zákona, o tom, že dôkazné bremeno má niesť žalujúca strana, atd., skrátka, základné princípy práva civilizovaných spoločností. Mal by sa dozvedieť aspoň základné princípy fungovania (a zmyslu) štátu. Spoznať výhody a nevýhody demokracie (priamej i nepriamej), ako i diktatúry. Rozumieť aspoň pár najzákladnejším pojmom z ekonómie. A hlavne by žiakovi mali byť objasnené toky peňazí v spoločností, osud našich daní, prerozdeľovanie, jeho zmysel i nezmysel. (V teórii i praxi... dovolila by toto vôbec učiť štátna vrchnosť?) Zmysel a účel jednotlivých inštitúcii. O čom je trebárs Sociálna poisťovňa, zdravotné a iné poisťovne, na čo má občan nárok a čo je naopak jeho povinnosť. Nech aj mladý človek rozumie výrazom, ktoré zaznievajú v tých nudných televíznych správach a rodičia sa pred telkou nepochopiteľne rozčuľujú... 

Mnohé z toho učiva musí zákonite ostať s otvoreným koncom. Nie je všetko exaktná veda ako matematika. V ekonómii môžu súperiť trebárs hayekovci kontra keynesovci, len dlhodobý vývoj spoločnosti ukáže a ukazuje, kto má viac pravdy; a čo tak nechať na žiakov úsudok, čomu bude viac veriť? Za názor nemožno žiaka známkovať, podotýkam.

Osobitná kapitola je sexuálna výchova, na ktorú boli vypracované rozumné texty a podklady, ale z úzadia ju blokuje cirkev, dokonca i za cenu referenda. Len žiadnu osvetu, ešte to tak!

Napokon už len dodám postreh zo života. Viackrát som si listoval v učebniciach mojich detí, nie všetko bolo super, ale mnohé z tých knižiek sú pekné a predstavujú zrejmý pokrok oproti tým, z ktorých sme sa učili za boľševika. Keď som sa potom detí pýtal, čo z knihy sa práve učia, najčastejšia odpoveď bola: "Oci, ale my sa v škole neučíme podľa učebnice, ale učiteľ(ka) nám diktuje poznámky, niektoré témy sa úplne vynechávajú, prípadne berieme niečo, čo v knihe nie je... ". Keď som sa potom pýtal na konkrétne témy, často sa na vyučovaní vynechalo práve to, čo mi v učebnici pripadalo najzaujímavejšie (trebárs kapitola o GPS navigácii v učebnici geografie)..

Pointa? K tej sa čitateľ blogu iste dopracuje aj bez môjho našepkávania.

Tomáš Dérer

Tomáš Dérer

Bloger 
  • Počet článkov:  99
  •  | 
  • Páči sa:  240x

Nemám patent na pravdu, ani na múdrosť. Mnohému nerozumiem a iste sa v mnohom mýlim. Napriek tomu, zvyknem si utvárať vlastný názor sám. A občas to risknem a podelím sa oň. Dúfam, že tým nikomu nespôsobím ujmu :-) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Anna Brawne

Anna Brawne

103 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

35 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu