Tento spoločenský úkaz vždy bol a bude. V rôznych časoch a rôznych kultúrach vnímaný rôzne. Renesančná kurtizána (či japonská gejša) bola majetná, nezávislá a vzdelaná žena, ktorá poskytovala nielen telesné pôžitky, ale celou osobnosťou robila spoločnosť pánom z vyšších spoločenských vrstiev. Mala aj primerané spoločenské postavenie. Naopak chudobnou šľapkou každý pohŕdal, odsudzoval ju, a zavše sa stávala obeťou úchylných násilníkov typu Jacka Rozparovača. Ako je to u nás a dnes?
Ak odhliadneme od žien, ktoré si privyrobia len príležitostne a inak sa snažia vyžiť z mizerného platu v nejakom zamestnaní (montážne linky, predavačky, čašníčky atd.), nuž tzv. sociálne pracovníčky možno zhruba rozdeliť do troch skupín:
-pouličná deva (tzv. šľapka). Ako vieme, najnižší level. Postávajú na očiach verejnosti (aspoň tej motorizovanej), často v zlom počasí, často závislé na drogách, a každý spôsob zárobku na dávku sa vtedy hodí. Niektoré tam posiela pasák, v určitých prípadoch i vlastný manžel či rodina. To už je trestné, keďže ide o kupliarstvo. Cenovo najdostupnejšie devy, no málokto okrem nadržaných kamionistov sa ulakomí na tieto úbohé existencie, ktorých priemerná životnosť sa počíta možno na pár rokov, veľa to nebude, ak sa im nepodarí nájsť iný spôsob obživy.
-zamestnankyňa masážneho (eufemizmus) salónu. Nuž, jej postavenie je aspoň o čosi lepšie, pracuje obvykle v interiéri, a obvykle má aspoň nejaký druh pracovnej zmluvy, tým pádom aj poistenia. Koľko reálnych tržieb ide mimo kasu a v akom pomere si ich delí pracovníčka s majiteľom podniku, je na ich internej dohode (často drsne vyjednanej), a je jasné, že intímne služby nie sú oficiálne v náplni práce. Zákon nepustí. Úroveň podnikov je rôzna. Každopádne, zamestnankyni hrozí istý druh otroctva, zvlášť ak je cudzinka a v krajine sa zdržuje nelegálne. Na druhej strane, pár holohlavých svalovcov z SBS-ky garantuje vyšší stupeň bezpečnosti, než aký má deva uličná. Osobitná kapitola je eskort, ale kvôli stručnosti nejdem bližšie rozoberať.
-podnikavá mladá baba (alebo skupina báb), čo si prenajmú nejaký byt a v ňom poskytujú platené služby. Čiže privát. Pomerne najnovšie a úspešne expandujúce odvetvie remesla, využívajúce navyše výdobytky modernej doby (vhodne upravená, ale dostatočne explicitná reklama na internete, atd.). Výhody pre obe strany sú zrejmé. Zákazník si na nete pozrie fotky, vyberie si, zavolá na zadané číslo, dohodne čas. Ak sa v reále ukáže obchod ako férový (pracovníčka bola skutočne tá, čo na fotke, poskytne sľubovanú zábavu a rozptýlenie, pričom dohodnutá cena platí), je šanca, že zákazník príde aj inokedy, prípadne z neho bude štamgast. A že je to o iných peniazoch, než trebárs smenová otročina za pásom, asi zdôrazňovať netreba. Nie je tajomstvom, že občas i študentky vysokej školy sa na dobu prechodnú dajú na takéto povolanie, lebo veď život v meste je drahý, a nie každá túži otročiť v nejakom fastfoode.
Nejdem tu vynášať nijaké súdy, skôr ma zaujíma názor publika. Čiže si rád prečítam diskusiu. Môj pohľad je: pokiaľ sme slobodná spoločnosť, každý má právo robiť so svojím telom, čo chce. Štátnych aparátčikov zrejme najviac mrzí ten nezdanený príjem. Tvrdí konzervatívci by najradšej všetko zakázali a trestne stíhali, lebo veď hriech a plamene pekelné (občas sa nezhodnú v tom, či plamene pekelné pre pracovníčku, či aj pre zákazníka, ale pre správneho katolibanca je žena z definície zdroj zlých pokušení a príčinou vyhnania z raja... takže zákazník je vlastne obeťou). Strážcovia poriadku hovoria hlavne o sprievodnej kriminalite (drogy, kupliarstvo, občas násilie atd.).
Skúsme v kocke zhrnúť klady a zápory, pričom sa sústredím najmä na tretiu kategóriu - podnikavé baby na priváte. Výhody pre zákazníka sú zrejmé - kto má problém nadväzovať vzťahy (alebo sa viazať nechce), či ho dlhodobo neuspokojuje manželský život, má alternatívu. Je vec osobného názoru, či je využitie služieb prostitútky zo strany manžela nevera. Keďže muž dokáže lepšie oddeliť telesný pud od citov, myslím si, že niektoré manželky takýto manželov úlet (ak sa naň príde) prežívajú zbytočne tragicky. Nepochybne, mnohé sa cítia ranené či urazené, najmä ak majú pocit, že manželovi poskytujú všetko, čo mu v danom smere treba (že manžel to možno vníma ináč, je druhá vec. A že aj pri fungujúcom manželstve občas zapracuje zvedavosť, chuť vyskúšať nevyskúšané, je tiež jasné. Ale to už sme mimo témy). Výhody tejto profesie pre pracovníčku sú zrejmé (nadštandardný a nezdanený príjem, kĺzavá pracovná doba typu "kedy sa mi chce a hodí, hlavne vtedy, ak je prázdno na účte"), asi netreba rozvádzať.
Nevýhody? Zo všetkých strán radi strašia šírením pohlavných nemocí. Prehnané. Devy na priváte si dávajú pozor na hygienu, len veľmi dobrý a vierohodný štamgast má šancu na párenie bez gumenej ochrany. Prípadne, za mastný rizikový príplatok. Riziko je samozrejme obojstranné, ale práve tak sa môžete niečím nakaziť v čakárni u lekára či na WC (aj keď inými nemocami a inou cestou, obvykle...): Dokonca ani AIDS dnes už nie je neliečiteľná choroba, je to však záťaž, keď musíte byť po zvyšok života na liekoch. Ale to musia aj mnohí iní a z iných príčin (trebárs diabetici). A je tiež jasné, že zákazník bude asi opatrnejší, ak si ide užiť niekam do rómskej osady na východnom Slovensku, preslávenej hepatitídou či syfilisom, než ak ide na veľkomestský privát za študentkami. Riziká pre pracovníčku sú jasné - niekedy ťažko vopred odhadnúť, či nebude zákazník agresívny, či sa nebude nasilu dožadovať nejakých extrémov nad rámec dohodnutého. Vec skúsenosti. Nie znamená naozaj NIE, a treba vedieť spacifikovať zákazníka, ktorý toto pravidlo nerešpektuje. Ďalší problém je okolie. Susedom v paneláku zvykne prekážať nadmerný pohyb cudzích osôb, a prípadný nadmerný hluk, hlavne v noci. Oprávnene. Ťažko však určiť rozumnú hranicu, nakoľko má kto právo miešať sa do súkromia ľudí v susednom byte. Je rozdiel, ak sa niekto kvôli roztopašiam v susedstve nevyspí, či ak sa len potrebuje hrať na apoštola morálky. Tak či onak, výhody domu pred bytom v paneláku sú zrejmé.
O spoločenských hendikepoch, ktoré môžu pracovníčke z jej povolania vyplynúť, sa natočili stohy filmov. Obvykle v duchu - bývalá prostitútka začína nový život, našla si muža svojich snov, z dobrej rodiny a s dobrým postavením (v každom zmysle slova), nuž a dilema: priznať minulosť, nepriznať? A keď nepriznať a príde na to, potom čo? Mám dojem, že podobné situácie sú vo filmoch častejšie než v reále, ale je istejšie, začínať onen nový život niekde o stovky kilometrov ďalej. A nezabúdať, že prípadné fotky na internete môžu kolovať na nete naveky, akokoľvek dôkladne ste reklamu vymazali. (Sú však i muži, ktorým minulosť "padlých" žien neprekáža v nadviazaní vzťahu či dokonca manželstva; každý prípad je iný).
Aby tieto moje litánie na margo vecí všeobecne známych speli aj k nejakej pointe, skúsim pridať pár postrehov. Čo je na prostitúcii naozaj zlé? Je jasné, že obzvlášť zlá je vynútená prostitúcia - za tú však nesie trestnú zodpovednosť ten, kto vynucuje. Netreba podrobnejšie rozvádzať. Faktom ostáva, že k tomuto remeslu sa väčšina žien odhodlá dobrovoľne. Samozrejme, musí mať isté predpoklady. Výzor, schopnosť zabaviť sa s neznámym mužom (a brať financie ako bonus), schopnosť zostať nad vecou (citovo sa neangažovať, pokiaľ sa teda náhodou z klienta nevykľuje nádejný životný partner) a myslieť aj na úspory, veď časom príde vek, keď sa bude treba uživiť inak. Mladá konkurencia dorastá priebežne. Aby bola prostitútka dobrá (v zmysle, že klientovi za jeho peniaze naozaj poskytne kvalitné radovánky), musí ju jej práca baviť. (Neplatí to však o každom povolaní?) Skôr, než takúto "hriešnicu" odsúdite, uvedomte si, že daná žena pravdepodobne poskytla množstvu mužov radosť a potešenie, akého by sa inak nedožili. Možno i dávku elánu a novej chuti do života. Čo v našom živote plnom trápení (ktoré prídu aj tak) nie je málo. Boli časy, povedzme v inak puritánskom 19.storočí, keď panoval v strednej i vyššej vrstve dobrý zvyk: otec svojho čerstvo dospelého syna vzal do miestneho nevestinca, nech ho profesionálky zaškolia. Nech mladý nie je počas svadobnej noci totálne neskúsené nemehlo. Poviete si, v dnešnej uvoľnenej dobe mladí na všetko prídu včas a svojpomocne. Nuž, neplatí to univerzálne, a prvé skúsenosti začiatočníkov bývajú zavše dosť frustrujúce, výnimočne aj hotová trauma. Možno práve im chýbala učiteľka sexu. A výchova na našich školách je v tomto smere stále nedostatočná, ďaleko zaostáva za Západom. Hoci boli vypracované rozumné, pragmatické, pritom citlivé a veku detí primerané učebné texty, napr. http://www.rodicovstvo.sk/sexedu/Prac_listy_pre_ziakov_teoria.pdf, Pod tlakom vplyvnej organizácie (hádajte ktorej) sa však do škôl nedostali (aktuálny stav a osud týchto podkladov však nepoznám, kto má školopovinné deti, možno prispeje informáciou). Namiesto toho konzervatívci tlačia, aby sa o istých veciach dospievajúci dozvedali čo najmenej, resp. bol im vykreslený len cirkvou posvätený ideál, nie realita. Viac o tom trebárs tu: https://www.tyzden.sk/casopis/16922/je-sexualna-vychova-problem/ Pohľad konzervatívca napr. tu: https://gloria.tv/article/XHoGWM3otZSD371d81bq8dHmx Je asi samozrejmé, že Spoločnosť pre plánované rodičovstvo to vidí inak, viď vyššie spomínané učebné texty z ich dielne.
Ale naposledy, nazad k téme. Myslím si, že v normálnej a zdravo fungujúcej spoločnosti má aj prostitúcia svoje miesto. Ak by na to prišlo (napr. v nejakom referende), osobne by som hlasoval proti pokusom, legislatívne ju potláčať či likvidovať. Nepáči sa mi, ak policajti (sami či na podnet vrchnosti) šikanujú pouličné devy, v horšom prípade prižmúria oko, ale za nejaké výpalné (povedzme v podobe pravidelnej fajky zdarma). Aktuálna legislatíva prostitúciu síce definuje, ale ďalej nerieši. Zo zákona nie je jasné, či je táto činnosť sama osebe legálna, alebo nie. Bez ohľadu na môj názor, aký je ten Váš? Má štát tvrdšie postihovať a potierať prostitúciu, či už trestaním remeselníčok alebo ich zákazníkov, alebo celej veci dať definovaný legálny rámec, povoľujúci túto činnosť prevádzkovať oficiálne a bez obáv z postihov (za cenu platby daní, ale s benefitom lepšej ochrany - právnej, sociálnej či zdravotnej). Či nechať celú vec v sivej zóne a neriešiť, ako je to dnes?
Budem rád, ak sa podelíte i so svojimi prípadnými skúsenosťami. Anonymne, či ako vám vyhovuje. Každý názor či poznatok môže byť zaujímavý.
