Spoločnosti, ktoré sa dokázali vypracovať zo zaostalých na vyspelé, vždy najprv potrebovali veľké investície do školstva a vzdelávania všeobecne (Fínsko je často citovaný príklad). Na Slovensku očividne nemáme štátnikov, schopných myslieť za horizont svojho volebného obdobia - a to je príliš krátka doba, aby zásadné reformy priniesli ovocie. Takže školstvo pre nich nie je priorita (nanajvýš v rečiach a sľuboch). Ak ale je prioritou nás všetkých (a malo by byť), jediné riešenie je, na politikov vyvinúť nátlak. A účinný nátlak. Ak si myslia, že učiteľov a nepedagogických pracovníkov vybavia držhubným v zúfalej výške 5-percentného zvýšenia mzdy, čo nepokryje ani ročnú infláciu, a ďalej sa niet o čom baviť, tak ich od tejto arogancie moci treba odučiť. Áno, odučiť, pekne pedagogicky. Len či učitelia nájdu silu na riadnu výchovnú lekciu vláde - to je jediná dôležitá otázka. Chce to odvahu a odhodlanie. O učiteľoch sa vraví, že sú zväčša zbabelí a ustráchaní. Štát ich roky drží o chlebe a vode, a oni sa s malou dušou trasú, aby neprišli aj o tieto úbohé "istoty". Lenže, už je na dohľad bod zlomu, kedy niet čo stratiť. A to je príležitosť ukázať, či sú učitelia naozaj také trasorítky, ako samotní mocipáni dúfajú.
Štrajk? Nie, to prináša viac problémov, než koľko rieši. Teda, deti sa prázdninám možno potešia. Rodičia malých detí, na ktoré nemá kto dať pozor, budú zúriť - a o sympatie verejnosti príde učiteľ, nie Fico, Kažimír, ani Čaplovič. Učiteľ príde o časť mzdy. Školská administratíva má oštaru naviac (papierová vojna kvôli odvodom). A rodič väčších detí si možno povie: "Aj tak sa v tej škole nič neučia, všetko ich treba učiť doma, v škole ich už len skúšajú. To môžu školu rovno zrušiť."
Fakt, chýbala by? Správna otázka. Ak je na niečo škola dobrá, mala by spoločnosti chýbať.
Tu je riešenie: žiadny štrajk, ale kolektívna výpoveď. Natvrdo. Zo dňa na deň; nepýtať sa ustráchane, či smú a či za to nebudú nejako postihovaní (nebudú, ak vydržia a budú držať spolu). Prvý mesiac protestnej výpovede nechať v škole povedzme nejaký minimálny pedagogický dozor pre prvý stupeň, nech majú rodičia detí čas hľadať alternatívnu opateru. A potom? Posledný zhasne v škole svetlo.
Čo ďalej? Úrad práce, hľadať si nový džob. Mnohí učitelia majú už dnes druhé zamestnanie, lebo z učiteľského platu by rodinu neuživili. A takto postupovať, kým vláda nezmení postoj. Kým neusúdi, že namiesto záchrany súkromných bánk v Španielsku má zachraňovať vzdelanie na Slovensku. Napríklad. Uvidelo by sa, dokedy to jedna či druhá strana ustojí. Je to len otázka pevných nervov. Ak by učitelia chceli nie 5, ale aspoň 50 percent k platu, prostriedky by sa iste našli; je to len otázka priorít. Existuje x zbytočných štátom živených organizácií; stačilo by zrušiť časť z nich, a peniaze sú na stole.
Niečo dokáže len ten, kto si verí. Maloverných budú vždy mlátiť po hlave. Vyberte si, milí učitelia. Tí mameluci, čo nám vládnu a vedú nás do novodobej koloniálnej závislosti, s tými sa inak nedá. Minulú revolúciu začínali študenti. Keby tento raz išli príkladom ich pedagógovia, písali by ste históriu.
.
