Napríklad globálne otepľovanie a boj proti emisiám „skleníkových plynov“ je už po desaťročia veľkou témou, na ktorej si vybudovali kariéru nielen mnohí vedátori, ale za vďačné sústo ju prijali rôzne hnutia a aktivisti z povolania. A samozrejme politici. Nobelova cena za mier pre Ala Gora je už len čerešničkou na torte. Pritom medzi serióznymi vedcami zďaleka nepanuje jednota v názore, že za globálne otepľovanie môžu práve emisie produkované ľudskou činnosťou (a hlavne, že nejaké reštrikcie môžu tento trend zvrátiť, či aspoň spomaliť), nájdu sa i skeptici, ktorí si nie sú istí, či vôbec nejaké globálne otepľovanie nastáva, a ak, či nejde o prirodzený cyklický jav na našej planéte. Podobné názory však nezapadajú do preferovanej módnej vlny; sú umlčiavané, a ich autori vysmievaní či spochybňovaní. Nie div, že mnohí si svoj názor radšej nechajú pre seba.
(Napokon, obchod s emisnými kvótami sa ukázal ako výnosný kšeft. Pre štátnych úradníkov.)
Iným vďačným terčom kampaní je trebárs cholesterol. Zopár autorít presadilo názor, že práve cholesterol a jeho ukladanie na stenách ciev v podstatnej miere zodpovedá za úmrtnosť na infarkt a srdcovocievne choroby, čo vyvolalo ohromný boom farmaceutického priemyslu v tejto oblasti. Lieky znižujúce hladinu cholesterolu v krvi sa čoskoro zaradili medzi najpredávanejšie; napríklad atorvastatin bol v roku 2006 z hľadiska celosvetového objemu predaja (cca 13 biliónov USD) absolútny svetový bestseller. Komukoľvek dnes lekár urobí krvný obraz, takmer každý má hladinu cholesterolu nad úrovňou tabuliek, a má sa liečiť. Ale je každá populácia rovnaká? Je isté, že v každej krajine je tabuľkové rozpätie normálnych hodnôt adekvátne? Opäť existuje nemálo odborníkov z oblasti medicíny, ktorí tvrdia, že medzi hladinou cholesterolu (v takzvanej LDL forme, ak sa niekto namáha vyšetriť cholesterol diferencovane) a úmrtnosťou na srdcové choroby nie je štatisticky významný súvis. To nie je príliš populárny názor, pretože by mohol znamenať, že milióny ľudí na svete po celé roky zbytočne pojedajú rôzne tabletky, ktorých vedľajšie účinky môžu sčítané pod čiarou narobiť viac škody, než bolo (sporného?) osohu z ich užívania.
V medicíne vôbec často vídať prílivy a odlivy módnych vĺn, takže ak jednu sezónu počúvate u lekára „Nesoliť!“, o 10 – 20 rokov možno začujete z tých istých úst „Soliť, hlavne soliť!“ Ale nekrivdime lekárom, ani experti zaoberajúci sa jednoduchšími objektmi, než je ľudské telo, nemajú zďaleka vo všetkom jasno, a tak sa riadia smerom vetra. Čo potom laická verejnosť?
Bolo módou odbavovať sa na údajnej hlúposti Georgea Busha mladšieho. Ale ak sa Obama snaží rôznym diktatúram a teroristom nastavovať priateľskú tvár (a účelovo si nevšíma, že mu do nej pľujú), ak je ochotný v rámci ústretovosti k Rusom obetovať českú radarovú základňu a protiraketový štít a ďalej znefunkčňovať už aj tak trochu bezzubé NATO, je svet s takýmto Obamom (včetne našej malej a nevýznamnej krajinky) bezpečnejším miestom pre život, než svet s Bushom juniorom? Ale koho to zaujíma, veď Obama je v rámci módnych trendov ešte zatiaľ IN.
Ak sa bavíme o móde, väčšine ľudí sa v prvom okamihu vybaví oblečenie, povrchové úpravy a celkový imidž. Z vonkajšieho zjavu sa stal kult. Asi najotrepanejšou témou v súvislosti s úpravou zovňajšku je depilácia. Dnešná dvadsaťročná dievčina vám bude rozohnene vysvetľovať, že okrem vlasov na hlave je pre ňu dokonalé zbavenie sa akéhokoľvek ochlpenia, vrátane intímnych partií, nielen momentálny módny výstrelok, ale životná potreba. Vraj je to pre jej dobrý pocit nevyhnutné. Čo na tom, že jej matka nič podobné pre svoj dobrý pocit nepotrebovala a ani jej nenapadlo celú huňatú záležitosť riešiť (jej partnerovi takisto nie); dnešné dievčatá sú pravdepodobne iný biologický druh. Ak by sa terajšia dvadsiatka neplánovane ocitla v intímnejšej situácii s novou známosťou, pravdepodobne umrie od hanby, ak nemá pod nohavičkami všetko hladké ako detská riťka. Ach, kde sú zlaté časy spontánnosti a neplánovaných rýchloviek? Mediálna masáž mozgov zasa raz dosiahla svoje. Neteší ma to.
Móda prichádza a odchádza, raz sú v kurze anorektičky, inokedy bacuľky, raz bledé krásky (pleť biela ako alabaster, ako o nej básnili romantici 19. storočia), inokedy dohneda opálené športovkyne, po lavíne módneho strachu z ozónovej diery grilované radšej v soláriu, než na slnku. Spoločný menovateľ imidžových trendov sa nachádza ľahko: za solárko treba platiť, rovnako ako za liposukciu, laserovú depiláciu či plastickú chirurgiu. Slnko svieti zatiaľ zdarma, a svet sa (aspoň zatiaľ) neskladá len z ohradených pláží s mastným vstupným. Rovnako depilačná móda (kedysi začínajúca od dámskych nôh, dnes riešiaca i pánske hrude a podpazušia) by dávno prevalcovala i ženské vlasy ako nehygienický zberač prachu, špiny a potu (a ženy by chodili holohlavé, ako za dávnych čias urodzené Egypťanky), lenže priveľa výrobcov vlasovej kozmetiky by prišlo o kšeft.
S módnymi vlnami je to ako s prílivom a odlivom; prichádzajú a odchádzajú ako vyššia moc, a nič s tým nenarobíme. O mentálnej vyspelosti nás ľudí (tu na Slovensku, či kdekoľvek inde) však vypovedá čosi iné: ako sa postavíme k tým, ktorí sa nezaradili do mainstreamu. Ktorí si dovolia mať vlastný názor, prípadne vlastný vkus. Ich postoj je rovnako legitímny, nikomu neubližujú, prehrešili sa jedine tým, že nezaujali miesto v stáde.
Vysmejeme ich? Označíme za bláznov, ignorantov, či zaostalých?
Som asi pochabý, ale stále dúfam, že pestrosť sveta zvíťazí. Aj rešpekt k iným názorom. A že sa nám po uliciach budú naďalej prechádzať normálne pekné baby, a nie klonované Barbie-bábiky.
