Mám podnikateľský účet v nemenovanej poprednej banke, ktorá má svoje pobočky (aj) na Slovensku. Používam ho už zriedka, lebo moje podnikanie išlo pred pár rokmi ku dnu a musel som si hľadať zamestnanie; pre náš príbeh je to nepodstatné. Zrušiť s.r.o. nie je jednoduché (aj keď by som najradšej, je to už len čistá strata), a tak príležitostne fungujem. Cez podnikateľský účet ešte stále splácam firemné auto, kvartálne platím účtovníčku, a tak podobne.
Ako zamestnanec dostávam výplatu na súkromný účet. Každý mesiac z neho posielam čiastku na onen firemný účet, aby bolo z čoho hradiť mesačnú splátku za auto. Jedného dňa splátka neodišla. Takže som sa nalogoval na firemný internet-banking (čo robievam raz mesačne), a zistil som, že sumu prevyšujúcu mesačnú splátku i zostatok na účte mi už tri týždne blokuje exekútor. Aké milé prekvapenie... Keby som to tušil, ani na účet príslušnú sumu nepošlem.
Nebol som si vedomý, že by som kdekoľvek niečo dlhoval a bol po termíne so splátkami. Takže exekúcia pre mňa predstavovala úplnú záhadu. Našťastie, banka sa unúvala mi aspoň dať na exekútora kontakt (po dvoch osobných návštevách pobočky; pracovníčka bola ústretová). Takže som zistil, že je to akýsi nedoplatok na zdravotnom poistení z r. 2016, medzitým nafúknutý o úroky a samozrejme trovy exekútora. Nemal som na výber: sumu som exekútorovi uhradil (našťastie, toľko som mal), on mi odblokoval účet. Život ide ďalej. Len som sa dozvedel pár noviniek. Zaujímalo ma totiž, prečo ma veriteľ (v tomto prípade zdravotná poisťovňa) nijako neinformoval, že mám nejaký dlh a bolo by fajn ho uhradiť, práve zato, aby som sa vyhol exekúcii. Takisto som si naivne myslel, že skôr než exekútor začne konať, mal by dať dlžníkovi vedieť, že bola voči nemu zahájená exekúcia. Zákon predsa hovorí: "Ešte pred samotným vymáhaním dlžného plnenia je však súdny exekútor povinný vyzvať povinného, aby vymáhaný nárok splnil dobrovoľne, a zároveň ho poučí, že ak si povinnosť nesplní z vlastnej vôle, bude k jej splneniu donútený. V prípade, že povinný predsa len nesplní svoju povinnosť dobrovoľne, súdny exekútor vydá a doručí najskôr príkaz na začatie exekúcie a neskôr aj exekučný príkaz." Nič z toho sa nestalo. Kamarát mi vec vysvetlil: "možno podľa zákona áno, ale dnes chcú exekútori zabrániť tomu, aby niekto stihol previesť majetok na iné osoby. Takže udrú bez predošlého varovania." (dokonca aj na mňa, čo nijaký majetok nemám). A exekútor mi zasa vysvetlil, že od cca 2016-2017 majú eseročky povinne elektronickú schránku, a do nej sú doručované všetky úradné oznamy a informácie, týkajúce sa firmy, vrátane jej podlžností či nedoplatkov, a iné milé správy. Super, budete sa smiať, ale ja som ani nevedel, že nejaké elektronické schránky existujú - v dobe, keď ich zaviedli, som už bol s podnikaním v mínuse a mal som plné ruky práce s hľadaním zamestnania (viete, čo to je, ak sa chce zamestnať človek po päťdesiatke?). Fakt som nemal kedy zaregistrovať, že vznikli nejaké elektronické schránky. Do tej mojej sa ani nedostanem, lebo prvý pokus o aktiváciu občianskeho s čipom (na elektronickú komunikáciu s úradmi) dakedy v r.2016 bol neúspešný. Vraj mali nejaké problémy so softvérom. Ďalej som to už neriešil; mal som dosť starostí s novým zamestnaním, navyše vtedy bola elektronická komunikácia ešte dobrovoľná. Ok, aktiváciu občianskeho a veci súvisiace nejako vyriešim, nech zistím, aké časované bomby ešte tikajú v tej mojej elektronickej schránke, o ktorej existencii som doteraz ani nevedel.
Takže áno, možno mi zdravotná poisťovňa a neskôr exekútor posielali rôzne výzvy do elektronickej schránky, a tým považovali svoju povinnosť za vybavenú (to ešte len zistím, až sa mi podarí schránku prvým použitím aktivovať.) I tak je to zaujímavé - nik z nich nezistil, že schránku nemám aktivovanú, a teda by nebolo od veci ma informovať aj listom? Očividne nie; keby aj, z ich pohľadu to už bol "môj problém".
Čo ma zarazilo, bola ešte iná vec. Len sa nad tým zamyslite. Mám v banke podnikateľský účet. Mesačne za jeho vedenie platím istú sumu. Banka mi v rámci balíka služieb posiela informatívne sms-ky pri každom pohybe na účte. Ak na účte náhodou chýba nejaké euro na mesačné poplatky za vedenie účtu, hneď mi banka vypisuje maily, že nech chýbajúcu čiastku čím skôr uhradím a predídem tým ďalšej penalizácii. Fajn. A táto istá banka sa neunúvala informovať ma (sms-kou, mailom, akokoľvek), že už tri týždne mám účet blokovaný exekútorom. V rámci následnej komunikácie som banke poslal mail, v ktorom okrem iného píšem: "Vy ako banka ste ma neinformovali o blokovaní môjho účtu exekútorom. Neviem, či je tento postup v súlade s Vašimi obchodnými podmienkami, ale iste nie je v súlade so záujmami mňa ako klienta."
Banka po dvoch dňoch odpísala, že nie je povinná ma informovať o exekúcii na mojom účte, ale že nech ich kontaktujem, budú ma o veci bližšie informovať. Pozde, už som si veci vybavil po vlastnej linke.
A ja si tak naivne myslím, že celé by to malo byť o lojalite. O dobrom úmysle, lebo bez neho nemôže vzniknúť dôvera. Že banka má byť na strane svojich klientov (z ktorých napokon žije, priamo či nepriamo). Aj tých malých a bezvýznamných, ako som trebárs ja. No ako som sa znova presvedčil, banka, podobne ako štátne inštitúcie (Sociálna poisťovňa, Daňový úrad,...) sú predovšetkým na svojej strane. Iste to poznáte. Ak vám banka začne ponúkať nejaký nesmierne výhodný produkt, iste neklamú. Je výhodný, ale pre banku. Napokon, nie sú žiadna charita, či?
V podobných príbehoch by sa dalo pokračovať. Možno inokedy, mám ich skladom dosť. Mňa len zaujíma: ako si má občan tohto štátu budovať pocit dôvery v inštitúcie, či už štátne, alebo porovnateľne mocné (bankový sektor je ukážkový príklad). Možno je to tým, že na Slovensku sa takmer každý s každým pokúša vybabrať. Národná tradícia. A keďže štát či banka sú tí mocnejší, ich možnosti, ako vybabrať s občanmi či s klientmi, sú neporovnateľne širšie.
Milí čitatelia, ak máte čas a náladu písať, veľmi rád si prečítam vaše skúsenosti a poznatky v diskusii.
