My starší sme to zažili: v apríli 1986 došlo na Ukrajine (vtedy súčasti komunistického superštátu s názvom Sovietsky zväz) k najväčšej katastrofe v dejinách jadrovej energetiky - výbuch elektrárne v Černobyle zamoril obrovské územia Ukrajiny, Bieloruska, ale i krajín mimo Sovietskeho zväzu rádioaktívnym spadom, v množstve odhadnutom na 400-násobok zamorenia vzniknutého pri jadrovom bombardovaní Hirošimy a Nagasaki dokopy. Pár desiatok ľudí zomrelo v rozmedzí dní a týždňov na následky akútnej chroby z ožiarenia. Ale koľkým ľuďom na postihnutých územiach toto zamorenie podstatne (koľko je podstatne?) skrátilo život vďaka rakovine či podobným nemociam vyvolaných rádioaktivitou, je ťažké odhadnúť, takže odhady sa pohybujú od tisícok po nejakých stotisíc.
Ako reagovala vrchnosť? Sovietska mlčala, zatĺkala, a keď sa vec prevalila (namerali rádioaktivitu aj v krajinách Západnej Európy, a americké satelitné zábery elektrárne dali tiež obraz o rozsahu katastrofy), ruská verchuška klamala a bagatelizovala, ako v podobných prípadoch vždy. Veď o čom sa nehovorí a neinformuje, to sa nestalo. Takisto v satelitných štátoch komunistického bloku, teda aj u nás, sa o havárii najprv nesmela zjaviť ani zmienka v správach. Že sa vôbec niečo stalo, sme sa trebárs my v dosahu signálu Viedenskej televízie dozvedeli až z rakúskych správ. Nik nám nepovedal, že v dňoch prechodu rádioaktívneho oblaku cez naše územie máme sedieť doma a pokiaľ možno nevychádzať, že deti sa nemajú hrať vonku na pieskoviskách. Týmito zásadami sa riadil len okruh zasvätených funkcionárov komunistickej strany, ktorí sebe a svojim rodinám rozdali jódové tabletky. Aj keď sa vec napokon rozniesla, správy v médiach na príkaz zhora celú vec maximálne bagatelizovali - v podstate išlo len o drobnú nehodu, ktorú zneužila a nehorázne zveličila západná propaganda... neskôr už možno nehoda nebola taká drobná, ale jej vplyv na naše zdravie bol zanedbateľný, ako inak.
Tridsaťtri rokov po havárii, na základe desaťročia skúmaných záznamov, analýz a výpovedí, v r. 2019 natočila televízia HBO vysoko cenený televízny miniseriál Černobyľ, kde podrobne (a tak verne, ako sa dalo) zdokumentovala celú udalosť. Že k havárii došlo vďaka kombinácii ľudského zlyhania a nedokonalostiam technológie (úsporný dizajn reaktora obsahoval minimálne dve bezpečnostné riziká, o ktorých sa síce v kruhu zasvätených vedelo, ale potrebné informácie nedostali ani ľudia, čo elektráreň riadili), je jedno poučenie z celej udalosti. Ale hlavná pointa je inde: vedenie totalitnej krajiny si zásadne nepriznáva zlyhania a chyby (tých sa mohli dopustiť jedine nehodní jedinci, takže celá vina sa hodila na pár vedúcich pracovníkov elektrárne), a práve utajovanie a klamstvo sa podpísalo jednak na samotnej havárii, jednak na rozsahu, v akom boli postihnutí ľudia v širokom okolí, i vo vzdialenejších krajinách. Dnešná ruská vrchnosť nebola seriálom nadšená, prežívajúca komunistická strana Ruska dokonca volala po zákaze seriálu (dnes, v dobe internetu...). Kým bežní občania, ale i niektorí vládni činitelia, čo si haváriu pamätali alebo sa dokonca podieľali na likvidácii následkov, tento filmový počin vysoko ocenili.
A ja si tu a dnes kladiem otázku, koľko rokov musí prejsť, kým niekto natočí porovnateľný dramatizovaný filmový dokument, povedzme s názvom Wuhan.
Možno sa spýtate, ako to súvisí? Čo má dnešná globálna koronavírusová pandémia spoločné s Černobyľom? Iste, naša starosť tu a teraz je predovšetkým dostať epidémiu pod kontrolu, vakcinovať, znižovať úmrtnosť, a v chaose denne sa meniacich vládnych nariadení a opatrení nás až tak netrápi, ako to celé vzniklo, teraz chceme prežiť a žiť normálny život, bez lockdownov a nekonečných testovaní. Ale raz to prehrmí, a otázka, kto je za čo zodpovedný, bude témou dňa. A možno z toho bude najväčšia "prípadová štúdia" novodobých dejín.
Existuje nadnárodná, medzivládna inštitúcia, zvaná Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), ktorá sama seba prezentuje ako hlavného patróna a svetového ochrancu či záchrancu zdravia ľudstva. Asi podobne, ako sa jej materská organizácia OSN rada prezentuje ako kľúčový garant svetového mieru. Nechajme teraz stranou, nakoľko je alebo nie je OSN v skutočnosti efektívna; WHO nemožno uprieť zásluhy na koordinovanom boji s nákazlivými nemocami ako osýpky, detská obrna, tuberkulóza, malária či AIDS, v celosvetovom meradle. Takisto sa zaoberá problematikou podvýživy v chudobných krajinách či civilizačnými nemocami v bohatých, napríklad.
Ale ono je to prvom rade byrokratická inštitúcia, ktorá organizuje, vydáva usmernenia a stanoviská, riadi konkrétne zdravotnícke organizácie zasahujúce v rôznych krízových oblastiach sveta (na jej činnosť sa samozrejme členské štáty skladajú z daní svojich občanov, medzi členské štáty patrí i Slovensko). Len centrála WHO v Ženeve zamestnáva vyše 8000 ľudí, prevažne dobre platených úradníkov. Či prínos tejto organizácie stojí za všetky tie peniaze, je občas (prinajmenšom) námetom do diskusie. Podľa Associated Press, WHO ročne minie cca 200 miliónov dolárov len na cestovné výdavky, čo je viac, než koľko minie na boj proti AIDS, tuberkulóze, malárii a mentálnym chorobám dokopy. Zlomyseľná poznámka o rekreačnej turistike za peniaze daňovníkov sa priam natíska. Donald Trump bol asi najhorší prezident v dejinách USA, ale jeho rozhodnutie obmedziť financovanie WHO (amerických daní tečie tejto organizácii najviac) je možno jeden z mála jeho rozumných nápadov. Môže to súvisieť s neoficiálnym, ale čoraz rozšírenejším názorom, že významný vplyv na chod a rozhodnutia WHO má v poslednom desaťročí Čína. Ale povedzme si rovno: nerastie vplyv Číny všade? Mnohé významné svetové firmy, trebárs západoeurópske, sú čínskym vlastníctvom už dnes (výrečný príklad tu: https://en.wikipedia.org/wiki/Syngenta).
Koncom 2019 venovala Čína svetu iný, danajský dar: vírus, známy dnes pod skratkou Covid-19. Primárny zdroj vírusu sa doteraz odhaliť nepodarilo, no ako vieme, prvé zaznamenané prípady pochádzajú z mesta Wuhan. Zhodou okolností z toho mesta Wuhan, kde sídlia špičkové a najlepšie vybavené biologické laboratóriá v celej Číne, zamerané na štúdium vírusov (Wuhanský Virologický Inštitút). Z celej obrovskej Číny umiestnené akurát tu, vzdušnou čiarou nejakých 16km od onoho nešťastného trhoviska, spájaného s prvými prípadmi nákazy. Iste, náhoda... Wuhanský Inštitút, v dnešnej podobe budovaný od 2003 do 2015, má ako jediný v Číne pracovisko s deklarovaným najvyšším stupňom biologického zabezpečenia (BSL-4), a tu skúmajú práve koronavírusy, z rôznych zvieracích zdrojov (prioritne netopierov), a možnosť prenosu infekcie na človeka. Napokon, s týmto druhom vírusov už majú v Číne pomerne čerstvé skúsenosti (epidémia SARS v rokoch 2002-2004 vypukla tiež v Číne, ale zasiahla len obmedzený počet krajín a okruh osôb, takže celkový počet úmrtí nepresiahol cca 1000. Každopádne, dôvod študovať vírus tu bol.) Wuhanský inštitút roky spolupracoval s porovnateľnými inštitúciami v USA a v Kanade, hoci viacerí americkí vedci kritizovali utajovanie informácii na strane Číňanov (a fakt, že takéto labaratóriá sa dajú hocikedy požiť na vojenské účely), i nedostatky bezpečnostných systémov. (K úniku koronavírusov SARS opakovane došlo už v minulosti v prípade zastaralejších laboratórii v Pekingu.) Kanada však v lete 2019 vyhostila dvoch čínskych vedcov a ukončila spoluprácu s Wuhanským inštitútom, dôvody neboli zverejnené. Čo dodať? Zacitujme z českej Wikipedie (https://cs.wikipedia.org/wiki/Wuchansk%C3%BD_institut_virologie):
Podle amerického deníku The Washington Post,dva roky před vznikem pandemie covidu-19-, v lednu a březnu 2018, navštívili diplomaté Spojených států Wuchanský institut virologie. Americkou delegaci vedl generální konzul ve Wuchanu Jamison Fouss a poradce na velvyslanectví pro životní prostředí, vědu a technologie Rick Switzer. Američtí diplomaté se při svých návštěvách setkali s vedením institutu, včetně Š’ Čeng-li, vedoucí týmu, který se zabýval koronaviry netopýrů. Poslali americké vládě do Washingtonu dvě oficiální varování o nedostatečném zabezpečení laboratoře, která jako první v Číně získala status nejvyšší bezpečnostní ochrany (Biosecurity level 4, BSL-4). V odeslaných zprávách do Washingtonu podle deníku The Washington Post vyjádřili znepokojení nad nedostatečným počtem kvalifikovaných vědců i dalšího personálu, upozornili na slabiny v zabezpečení i zacházení s nebezpečným materiálem a vyzvali vládu USA k poskytnutí podpory čínskému Institutu.
Vlastne by človek povedal, že "prúser doslova visel vo vzduchu", už roky. Napokon, menej zabezpečené Wuhanské centrum pre prevenciu nemocí (kde skúmajú i nakazané zvieratá, vrátane netopierov) sa nachádza necelých 300 m od tržnice.
Keď napokon koncom roku 2019 vypukla vo Wuhane záhadná epidémia, Čína reagovala rovnako, ako Sovieti v prípade havárie v Černobyle: v duchu hesla "Zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať!" Lekár Wuhanskej nemocnice Li Wenliang, ktorý si dovolil informovať nezasvätených kolegov, že u jedného hospitalizovaného pacienta bol identifikovaný koronavírus, bol trestne stíhaný za údajné šírenie poplašných dezinformácii; smel sa vrátiť do práce po podpise prísľubu, že o prípade sa nikomu viac nebude zmieňovať. Ako vieme, čoskoro sa tento lekár sám nakazil a na Covid-19 zomrel. Vrchnosťou a úradmi umlčaných lekárov bolo však nepochybne viac. Nepripomína nám to niečo, nám, čo si ešte pamätáme vládu komunistov? A praktiky ŠtB? A čo iné je Čína dnes, než komunistická diktatúra, aj s jej cenzúrou informácií?
Pokračovanie poznáme: vďaka utajovaniu a klamstvám (skúsme pracovne vylúčiť zlý úmysel) sa vírus rozšíril do sveta, takže dnes čelíme najväčšej pandémii za posledných 100 rokov. Zatiaľ vyše dva milióny mŕtvych po celom svete, koniec tomu zatiaľ nevidno.
WHO pôvodne celú pandémiu zľahčovala, vlastne dlho odmietala pripustiť, že ide o globálnu pandémiu (Odporúčania o zbytočnosti rúšok sú len čerešnička na torte.). Žeby predsa bolo zrnko pravdy na klebetách, že Čína má v orgánoch WHO nezdravo veľký vplyv?
Po vyše roku čínske orgány konečne povolili medzinárodnú inšpekciu a pustili do krajiny skupinu expertov z WHO. (až sa na jazyk tlačí zlomyseľná(?) poznámka: tak dlho Číňanom trvalo, kým si boli istí, že pozametali stopy). Výsledky práce inšpekčnej komisie boli zverejnené práve v týchto dňoch, a dajú sa zhrnúť do dvoch bodov: 1.) zdroj nákazy (napr. v podobe zvierat, prenášajúcich nákazu) sa nenašiel. 2.) je "krajne nepravdepodobné", že by k rozšíreniu nákazy došlo v dôsledku úniku vírusu z laboratórii Wuhanského inštitútu. Isteže. Ako inak. Čínski súdruhovia povedali, že čosi také sa stať nemohlo, takže sa to proste nestalo. Najnovšie oficiálne stanovisko Číny je, že vírus bol pravdepodobne zavlečený do Číny na mrazených baleniach morských plodov (a teda, vôbec z Číny nepochádza!). Takže tak, vážení, ak by v tom niekto nemal jasno.
Nie som zástanca konšpirácii, takže predbežne neverím, že epidémia bola vyvolaná úmyselne; pravdepodobne by v takom prípade bol použitý iný vírus aj modus operandi. V snahe zostať objektívny, beriem s rezervou dokonca i časť biológov, ktorí tvrdia, že vírus je umelý produkt. Ešte raz česká Wikipedia:
(Názor, že covid-19 pochází přímo z Wuchanského institutu virologie, kde byl uměle vyvinut, zastává například francouzský virolog Luc Montagnier, nositel Nobelovy ceny za fyziologii nebo lékařství v roce 2008.)
Ale tak, kritické myslenie našťastie používať smieme. Môj osobný názor je, že vírus unikol z laboratórii buď v dôsledku ľudského zlyhania, alebo technickej závady, či kombinácie obidvoch faktorov (asi tak, ako tomu bolo v prípade Černobyľskej havárie). O zvyšok pohromy sa postarali lži a utajovanie, brániace včasným opatreniam proti šíreniu nákazy. Kým však panuje v Číne komunistická diktatúra, šance dopátrať sa celej pravdy sú chabé. A čínski vládcovia sa držia v kresle pevne, kým Sovietsky zväz v časoch Černobyľu smeroval k ekonomickému kolapsu, a pár rokov po onej jadrovej katastrofe sa režim zrútil.
Takže je možné, že na film "Wuhan" si počkáme dlhšie.
