Na počiatku tohto blogu stál článok z 21.5.2022 na TV Noviny (https://tvnoviny.sk/zahranicne/clanok/176573-zbrane-pre-ukrajinu), kde sa hneď v úvode píše: "Biely dom podľa zdrojov zasvätených do riešenia dodávok zbraní na Ukrajinu nechce Kyjevu poslať samohybné salvové raketomety s dlhým doletom. Washington sa totiž obáva, že by tento systém Ukrajinci mohli použiť na ostreľovanie ruského územia, čo by viedlo k ďalšej eskalácii konfliktu."
Kedykoľvek chce nejaký politik alibisticky zahmlievať, použije čarovnú formulku: "hlavne nechceme ďalej eskalovať napätie s Ruskom". Inak akože čo? A čomu to pomôže, to neeskalovanie? Treba len nechať Ukrajinu, nech bojuje a krváca? Nech pribúdajú mŕtvi, a posielať im akurát toľko zbraní, aby dokázali dostatočne zamestnávať Rusov a tí nemali dosť kapacít na útoky voči ďalším krajinám? Hlavne nech to takto vydrží, hoci aj celé roky? Veď svet mimo konfliktu to vlastne nepáli... (dokedy?). Ako dlho potrvá, kým sa Rusi prípadne sami stiahnu, ako kedysi z Afganistanu? Je reálne to vôbec očakávať?
Ako si vlastne Západ a svet celkovo predstavuje ukončenie tejto vojny? Je možná nejaká remíza, či kompromis? To by bolo nanajvýš ťahanie času, ale dlhodobo žiadne riešenie; vojna by mohla hocikedy vypuknúť nanovo. Pripomeňme: akákoľvek dohoda s Ruskom nemá cenu ani zdrapu toaletného papiera; oni vždy každú dohodu porušili, iní už nebudú. Či má akože Ukrajina nechať Rusom obsadené územia, prípadne (keďže tí ďalej útočia a chcú dobyť celú krajinu) sa má rovno kompletne vzdať? Nie, takto to našťastie nefunguje, a nie každý je "přizdisráč" ako Macron, ktorý vyzýva k hľadaniu takého riešenia, aby sa Jeho blahorodie Putin necítil príliš ponížený... (lebo čo, zničí svet? Veríte tomu?)
Tak predovšetkým: táto vojna má jediné správne a racionálne východisko, a tým je zdrvujúca porážka Ruska a jeho odzbrojenie. A nejde o to, aby sa súdruh Putin "necítil ponížený", ale aby aj so spoluvinníkmi stál pred súdom ako vojnový zločinec. Ak sa do toho Západ nemieni zapájať, ostáva to na Ukrajincoch. (Možno im v nejakej fáze pomôžu Poliaci či Pobaltie, nepredbiehajme.) Ale čo to v praxi znamená? Keď Rusov v 19.storočí prepadol Napoleon, Rusi ho porazili a hnali ho až do Paríža. Keď Rusov v 2.svetovej napadli Nemci, Rusi ich napokon hnali až do Berlína (túto opciu si dokonca od Spojencov Stalin vytrucoval.). Takže by malo byť samozrejmé, že na konci aktuálnej vojny, ak vyhrajú, budú Ukrajinci pochodovať po moskovskej Krasnoj ploščadi a obsadia Kremeľ, či už sami alebo za účasti spojencov. A môže začať - tentoraz skutočná - denacifikácia Ruska. Fantasmagória? Lebo Rusi majú jadro? No, týmto argumentom sa ale (neporazení) Rusí môžu oháňať a vyhrážať svetu aj X ďalších desaťročí. Tu a teraz sú Ukrajinci dostatočne motivovaní, aby tento problém raz a na dlho vyriešili; prečo im k tomu nedodať všetky potrebné prostriedky?
Chce vôbec Západ, aby Ukrajinci túto vojnu vyhrali? Lebo ak nie, nech to povie rovno(!). Že stále pýtajú zbrane? No, s holými rukami si s Rusmi neporadia, ale predovšetkým pripomeňme jednu epizódu z histórie: Budapeštianske memorandá. Koncom 1994, teda po rozpade Sovietskeho zväzu, sa v Budapešti konali rokovania o nešírení jadrových zbraní. Jedným zo záverov bol zmluvný záväzok Ukrajiny, že odovzdá jadrové zbrane rozmiestnené na svojom území Rusku, a Rusko bude zasa akceptovať nezávislosť, suverenitu a hranice Ukrajiny ako štátu (na čo mali dozerať ďalšie podpisujúce veľmoci - USA a Británia; neskôr sa s obmedzeniami pridali aj Francúzi a Číňania, a týkalo sa i Bieloruska a Kazachstanu). Ukrajina záväzok dodržala; ako vieme, Rusi nie. Keďže garantujúce veľmoci sa nečinne prizerali (nanajvýš vyjadrili slovné pohoršenie!), keď Rusi o desať rokov neskôr okupovali Krym i ďalšie menšie ukrajinské územia (s rôznou intenzitou sa odvtedy lokálne bojovalo), v podstate USA a UK dodávkami zbraní len opozdene plnia časť svojich záväzkov (úplné plnenie by zahŕňalo operácie amerických a britských vojsk na území Ukrajiny, to už by len bola eskalácia!).
Ťahanie času zo strany Západu by malo aké-také racionálne jadro, keby mali spoľahlivé správy, že Putin je vážne chorý a má to zrátané, alebo že sa ho spolupáchatelia chystajú zbaviť palácovým prevratom. Lenže, na podobné správy sa jednak nemožno spoľahnúť ani náhodou, a kto vraví, že by Putina nahradil niekto rozumnejší? Putin nie je anomália, je súčasť Ruska, takého, aké naozaj je. Výsledok spoločenskej objednávky.
V NATO aspoň formálne vznikla zhoda, že Rusko ako agresora treba zastaviť, ale pokiaľ možno sa vyhnúť priamej vojenskej konfrontácii, takže je možné akurát dodávkami zbraní, potravín, liekov atd. podporovať Ukrajincov (ktorí sa bránia odhodlanejšie, než Západ čakal). NATO by takmer iste nezasiahlo, ani keby Rusi použili na Ukrajine taktické jadrové zbrane, a je otázne, či by naozaj zasiahlo v prípade ruského útoku na Pobaltie, Poľsko, či trebárs Slovensko (môžeme dúfať, ale je lepšie byť pripravený na všetko, a to zďaleka nie sme). Defenzívne správanie NATO stavia celú západnú civilizáciu do nevýhody a ohrozenia, len si to dostatočne neuvedomujú, alebo ani nechcú.
Krajiny EU s Nemeckom na čele len s námahou zakrývajú nechuť, zasahovať do konfliktu. Nemecko je na listine tých, čo "nechcú eskalovať napätie" úplne navrchu. Im táto vojna kazí biznis, napokon, samotná aktuálne (hoci koalične) vládnuca nemecká SPD je už dávno neoficiálnou nemeckou pobočkou ruského Gazpromu, a Schröder je len vrchol ľadovca. Takže nemecké dodávky výzbroje na Ukrajinu sú skôr fraška (helmy, neskôr húfnice bez munície...). Rádovo menšie krajiny s rádovo menšou ekonomikou pomáhajú rádovo viac (Estónsko). Je vlastne skoro neuveriteľný úspech, že Nemci načas opustili projekt Nord Stream II.
Povedzme rovno: minimálne časť (možno aj podstatná časť) občanov i politikov západnej časti EU vníma vec takto: "Nám na západ od Železnej opony sa žilo dobre aj za čias Studenej vojny; ak by to Putina uspokojilo a prestal by hroziť jadrovými útokmi, nebolo by najpraktickejšie, proste ho nechať obnoviť ruskú sféru vplyvu spred roku 1989? (Okrem NDR, isteže.) Nech si tie krajinky vezme, EU to bez nich nejako vydrží, aj tak nie sú dosť poslušní. Len je tu tá drobná komplikácia, že tie nepodarené, druhotriedne členské štáty (postsocialistické, teda aj my) sú tiež v NATO. Nepríjemné; ako tu vyjednať s Rusmi nejaký šikovný deal a obísť tie otravné USA a otravnú Britániu, čo si dovolila dokonca z EU vystúpiť? (nepochybujem, že o tom mnohí intenzívne premýšľajú, a môžeme zažiť rôzne prekvapenia v podobe nejakého Molotov-Ribbentrop-paktu ver.2).
Inak povedané, od západnej časti EU radšej nič neočakávajme. Bližšia košeľa ako kabát. Ak sa situácia na Ukrajine zvrtne v prospech Rusov, môžeme len dúfať, že USA a UK sa nebudú nečinne prizerať, ako Rusko požiera svoje niekdajšie kolónie.
"Neeskalovať napätie" nič nerieši; najlepšia odpoveď NATO na vyhrážky agresora je: "Len sa opovážte niečo skúsiť, a uvidíte!" (a po správnosti by mal nasledovať dovetok: "A okamžite vypadnite z Ukrajiny, inak neručíme za následky, ktoré pocítite!")
Ustupovanie agresorovi nikam nevedie. Pokusy o dohodu nikam nevedú. Je čas odhodiť strach; čím viac sa Rusi vyhrážajú , tým viac priznávajú vlastnú slabosť.
Škoda len, že na Slovensku je odhodlanie brániť sa asi najnižšie v Európe (možno ešte Bulhari by "bratov" priam vítali). Ak by Rusi zaútočili na Slovensko, polovica národa ujde a tá druhá (starí, chorí, proruskí trollovia, no aj bežní ľudia, ktorých nepustia rôzne záväzky) sa nechá pasívne zotročiť. Potomkovia partizánov zo SNP, kde ste?
