Zvykli sme si, že ak katolícka cirkev niekoho vylúči, spravidla sa ten niekto príliš odklonil od oficiálnej línie. Častým prípadom sú voľnomyšlienkári, reformátori. Ak by som o kauze nevedel viac, než ponúka Sudorov rozhovor, už z neho mi musí byť jasné, že tento prípad je iný. Tí traja chcú byť pápežskejší od pápeža. Vraví sa tomu fundamentalizmus. Kritika nadriadených mohla síce zohrať svoju úlohu (ktovie, v prípade exkomunikácie samotnej možno aj rozhodujúcu), ale racionálny a nanajvýš pádny dôvod vylúčenia je niekde inde.
Ak traja kňazi z pozície (bývalých) študentov kritizujú pomery na Teologickej fakulte, je to v poriadku. Tiež by mi vadili pedagógovia, ktorým ak sa minú argumenty, z pozície moci skončia diskusiu. Prípadne vôbec diskusiu nepripustia. Bolo by tiež v poriadku, keby cirkvi vyčítali napríklad (dejinne sa opakujúci) oportunizmus, či už išlo o kolaboráciu s fašizmom, s komunistickou ŠtB, s Mečiarom, Ficom – to však pre troch mládencov nie je téma. Ak sú pohoršení nad správami o sexuálnom zneužívaní maloletých kňazmi kdekoľvek vo svete, tiež je to v poriadku, ale možno vzniká nedorozumenie – trápi tých troch mladých osud zneužívaných obetí, či dobré meno cirkvi?
Exkomunikovaní kňazi vyložia na stôl iné karty: vadí im napríklad, ako sa nebohý Ján Pavol II. pokúšal o zmierenie a zbližovanie kresťanstva s inými náboženstvami (koľko vojen v dejinách sa viedlo len preto, že jedni či druhí mali pre Boha iné pomenovanie?). Pokus o toleranciu je podľa mladých zrada. Pravda je len jedna. Tá ich. O tej sa nepochybuje, a kompromisy sú neprípustné.
Tí traja nepochopili, že Biblia je kniha plná legiend a metafor, a je pochabé brať ich všetky doslovne a do písmena. Dovolím si tvrdiť (a nie som sám), že Ježišovo učenie je to podstatné, nie zázraky – ale kto sa opováži pochybovať, že dotyčný bol z panny zrodený syn Boží, že chodil po vode, kriesil mŕtvych a premieňal vodu na víno, ten je zradca a odpadlík. Oni traja, exkomunikovaní kňazi, nepripúšťajú diskusiu! (Hoci v prípade pedagógov na fakulte im práve takýto prístup vadil.)
„V základných vyznaniach viery nie je o čom diskutovať. O čom by ste tam chceli debatovať?”
Namiesto dialógu dávajú nadriadeným ultimáta.
Nepochopili a nepochopia, že ak sa vyvíja ľudstvo a myslenie, musí sa vyvíjať aj vierouka; vysvetlenia staré tisíce rokov modernému človeku nebudú stačiť. Čo na tom? Neakceptuje sa. Jorge de Burgos z Ecovho románu Meno ruže bol slepý, títo traja sú však rovnako zaslepení. Kritizujúc názory nemeckého arcibiskupa Zollitscha, hovoria: „V súvislosti s nami sa v médiách vyskytujú reči o upaľovaní na hranici, keby sme tu však mali stredovek, horel by práve Zollitsch.“ Nemáte z nich dojem, že im je za stredovekom ľúto? Ktovie, komu by dnes radi podkúrili.
Samozrejme, ak obviňujú z kacírstva takmer každého v cirkvi (každého, kto sa nestotožnil s ich videním sveta – týka sa aj ich vlastných nadriadených), je to totálny úlet, a bolo by to na smiech. Ale dejiny nás učia, že fanatici sú nebezpeční. Pocit spravodlivej revolty im môže dať krídla.
Katolícka cirkev mala dlho monopol na spasenie a vlastnila jediné kľúče od brány nebeskej. Ak však dnešná cirkev opatrne pripustila, že jej monopol nemusí byť absolútny, traja slovenskí ex-kňazi to už svojej materskej organizácii patrične vytmavili. U Svedkov Jehovových alebo v podobných sektách je to aspoň od začiatku jasné – koniec sveta je blízko, kto je s nami - vyvolenými, ten sa zachráni, ostatných čaká večná smrť. Nechcú si tí traja založiť podobnú platformu? Vlastne – čosi už založili (viac v Sudorovom rozhovore). V tom prípade je tento príbeh príbehom zrodu sekty – bude poučné sledovať jej ďalší vývoj, ak nejaký bude.
Nie som katolík, môj vzťah k cirkvám a ku kresťanstvu samotnému je rezervovaný,
http://tomasderer.blog.sme.sk/c/207077/Preco-nechodim-do-kostola.html
takže by som mohol povedať: tento incident je vnútorná záležitosť katolíkov, nič ma do toho nie je. Predsa mi to nie je jedno. Môžem si myslieť svoje, ale cirkvi v dnešnej spoločnosti majú svoje miesto, a majú na veriacich i celú spoločnosť vplyv. Preto som presvedčený, že je dobre, ak zmienených troch kňazov cirkev vylúčila, a nebudú môcť svoje povolanie vykonávať. Je to dobre pre cirkev, ale predovšetkým pre ľudí chodiacich do kostola, a v konečnom dôsledku pre spoločnosť ako celok.
Desia ma ľudia, ktorí nepochybujú. Táto historka je fraška, ale za istej konštelácie hviezd sa z nej môže vyvinúť dráma. Nech ešte raz prehovorí Umberto Eco, ústami Williama z Baskervillu: „Antikrist sa môže narodiť aj zo zbožnosti, z nadmernej lásky k Bohu alebo k pravde, ako sa kacír rodí zo svätca a posadnutý človek z jasnovidca. Boj sa, Adso, prorokov a tých, čo sú hotoví umrieť za pravdu, lebo obyčajne nechajú mnohých umrieť so sebou, často pred sebou, a dakedy aj namiesto seba.“
Prajem tým trom pokoj v duši.
.
