Konanie policajtov nebolo protizákonné – mali pravdu, kto šiel 80, porušoval dopravné predpisy. Ale bolo to neférové. Každý chápal, že štátny orgán sa chce nabaliť.
V princípe je jedno, na akej úrovni sa moc chová voči svojim občanom takto – neetické je to vždy. Povedzme, ak je nafta dlhodobo lacnejšia než benzín, navyše dieselové motory majú o čosi menšiu spotrebu, ľudia pri kúpe začnú uprednostňovať dízláky. A jedného dňa, keď je ich už na cestách dostatok (a všetci sa vytešujú, že vyššie obstarávacie náklady na kúpu auta sa im už čoskoro vrátia na úspore za pohonné hmoty), nuž, jedného dňa minister financií usúdi, že v záujme naplnenia štátnej kasy zvýši spotrebnú daň z nafty. Len tak, bez varovania, zmení pravidlo hry. Majiteľov dízlákov to samozrejme vytočí, ale nepomôžu si. Takéto jednanie moci je neetické, nemorálne a načisto hulvátske (na tomto mieste si môžete predstaviť iné, vybodkované slovo).
Ak ste povedzme pri stavbe domu vychádzali z nízkej ceny zemného plynu a kúrite ním, jedného dňa plyn zdražie, nuž, zdraženie môže odrážať svetové ceny, a v tom prípade šlo o vyššiu moc, nie vôľu politikov. Ale zmena cien zásahom moci štátnej nie je živelná pohroma (i keď, v praxi sa má často podobný efekt), je to vedomé a zámerné konanie ľudí zneužívajúcich svoje postavenie.
Keď sme už pri cestných príkladoch – v prípade elektronického mýta sa aspoň kamionisti začali búriť, dôvody sú dostatočne známe (a protesty dopravcov boli jedným z prvých klincov do rakve Ficovlády). No ako vieme, uvažuje sa o elektronickom mýte i pre osobné automobily, od roku 2013. Ako k tomu prídu ľudia, ktorí sa kvôli vysokým cenám nehnuteľností v meste odsťahovali na vidiek, a denne dochádzajú do mesta za prácou? V ich kalkuláciách, o koľko lacnejší bude život na vidieku, bola síce cena benzínu včetne DPH a spotrebnej dane (jednej z najvyšších v Európe), povedzme i diaľničná nálepka, ale o nejakom mýte nebola reč. Podraz? Podraz.
Ak mám v súvislosti s novou, rodiacou sa vládou nejaké želania, to prvé z nich znie: nech stanovia férové pravidlá hry v každej oblasti, na ktorú má štát dosah, a hlavne, nech tieto pravidlá nemenia. (Povolená výnimka je korekcia chýb, ktoré by nás všetkých poškodili.)
Jeden z lídrov víťazných strán mal svojho času bilbordy s nápisom „Fešák nie som, ale hrám fér.“ Asi bude mať v rukách ekonomické rezorty. Prajem mu, aby nás všetkých presvedčil, že to s tým sloganom myslel vážne.
.
