.
.
Pri zrode knižky stála séria mojich dávnejších blogov na SME. A moje presvedčenie, že fabrika je pre priemyselné dejiny Slovenska príliš dôležitá na to, aby zmizla v prepadlisku dejín bez zmienky a bez zdokumentovania stavu pred zánikom. Keďže reakcia čitateľov na blogy predstihla moje očakávanie, rozhodol som sa téme venovať podrobnejšie. Napísať knihu je výzva, ale aj zodpovednosť – ak ide o literatúru faktu, fakty by mali pokiaľ možno sedieť. A tak som dva roky vo voľnom čase zbieral podklady, spovedal som pamätníkov. Napokon som mal hromadu materiálu, postačujúceho na niekoľko odborných kníh či článkov (je to veľká fabrika, a vyrábala všeličo – hnojivá, prostriedky ochrany rastlín, antioxidanty, gumárenské chemikálie, umelé vlákna...). Mal som však ambíciu napísať text, ktorý by dokázal osloviť nielen odborníkov, ale aj laickú verejnosť. Zaujať široké publikom dokáže len brizantná téma – a výroba dynamitu takouto brizantnou témou nepochybne je. Preto sa stala ústrednou (i keď nie jedinou) témou knihy.
Výroba dynamitu patrí v chemickom priemysle medzi najnáročnejšie a najnebezpečnejšie činnosti – za takmer 150 rokov od pôvodného Nobelovho vynálezu bol postup mnohokrát vylepšovaný i radikálne menený, a bratislavská továreň stála pri tomto vývoji od začiatku až po dnešok. Prevádzka trhavín bola v rámci fabriky elitným pracoviskom – zamestnancov sem podnik neprijímal zvonka, ale starostlivo ich vyberal z vlastných pracovníkov, ak sa osvedčili na iných prevádzkach. Odmenou za prísny režim a kvalifikovanú prácu v rizikovom prostredí boli rôzne platové a sociálne zvýhodnenia. Pre ostatných smrteľníkov zostala táto časť továrne neprístupným a takmer neviditeľným svetom, ukrytým v maskovacom lesnom poraste (a tak je to napokon dodnes). Od vojny sa tu vyrábali výlučne priemyselné (tj. civilné) trhaviny - niekoľko typov dynamitu pod obchodným názvom Danubit, a tiež sypké a bansko-bezpečné trhaviny. V päťdesiatych rokoch tu došlo celkovo k trom závažným výbuchom, ktorých priebeh je v knihe opísaný; po následnej rozsiahlej modernizácii už prebiehala výroba vyše 40 rokov bez havárie (čím sa môže pochváliť máloktorá dynamitka na svete) a produkcia išla na odbyt. Až na jeseň roku 2009 oznámil nový majiteľ prevádzky (Explosia Pardubice, od r. 2008), že výroba výbušnín bude zrušená. Dlhoroční zamestnanci prišli o prácu a podnik o svoju najstaršiu kmeňovú výrobu. Tesne pred odstavením výroby dynamitov a demontovaním zariadení (koncom r. 2009) stihli pracovníci unikátny areál prevádzky fotograficky zdokumentovať. Výber z tejto dokumentácie nájdete v knihe, okrem iného.
.
.
Publikácií o Dynamitke zatiaľ nie je veľa; počas desaťročí socializmu vychádzali pri okrúhlych výročiach propagačné materiály, oslavujúce rozvoj a úspechy podniku (o ekológii a zavše otrasných pracovných podmienkach sa povinne mlčalo); uplynulé dve desaťročia sú obdobím úpadku a likvidácie, a k blížiacemu sa 140. výročiu podniku (október 2013) by sa hodil asi už len nekrológ.
Zjavujú sa však prvé knihy. Z pamiatkárskeho pohľadu venuje Dynamitke rozsiahlu kapitolu Dr. Viera Obuchová v knihe Priemyselná Bratislava (A.Marenčin PT, Bratislava 2009). Históriu podniku od založenia po koniec 2. svetovej vojny podrobne zmapoval Prof. Roman Holec knihou Dejiny plné dynamitu (Kalligram, Bratislava 2011). Pokúsil som sa do tretice pridať pohľad chemika; odborný text však tvorí len časť knihy a možno ho preskočiť bez straty súvislostí. Koho zaujíma skôr obrazový materiál, tomu prezradím, že dobové i súčasné zábery, mapy a schémy tvoria zo 120 strán knihy približne tretinu.
(Dolu: dobový (1940) a súčasný pohľad na severnú bránu podniku z dnešnej Nobelovej ul.)
.
.
.
A čo dodať na záver? Azda už len toľko, že knihu dostanete v kamenných i internetových kníhkupectvách, a jej cena sa pohybuje okolo 10 Eur. Každému, kto sa odhodlá zainvestovať, prajem príjemné čítanie.
.
.
(Tomáš Dérer: Vzostup a zánik bratislavskej dynamitky. Marada C.S., Bratislava 2012)
.
