Zvýšenie minimálnej mzdy - viac škody než úžitku

Reťazová reakcia

Na prvý pohľad je zmena pozitívna, vláda zlepšuje situáciu najhoršie zarábajúcich občanov Slovenska. Miminálnu mzdu v súčasnosti poberá asi 2 % zamestnaných občanov, na prvý pohľad sa zdá, že zvýšenie sa dotkne len malého počtu pracujúcich a na ekonomiku to bude mať iba obmedzený vplyv.

Nie je to však celkom pravda. Zvýšenie mzdy totiž vyvoláva reťazový efekt - prispieva k celkovému rastu miezd v ekonomike. Predstave si situáciu - Jožo zarábal minimálnu mzdu 6 900 korún a Fero 7 900 korún. Zrazu sa Jožovi mzda zvýši na 7 600. Fero má možno viacej zodpovedností alebo je výkonnejší pracovník - aj on bude od zamestnávateľa požadovať zvýšenie mzdy. Dajme tomu, že to dostane - bude zarábať 8 700 korún. Vo firme však pracuje aj účtovníčka Anka - ktorá doteraz zarábala 9 000 korún...

Nehovorím, že zvyšovanie miezd je zlé. Je to jediná cesta na zvýšenie ekonomického blahobytu na Slovensku. Treba si však dávať pozor na základnú poučku ekonomickej vedy - rast miezd musí byť krytý rastom produktivity práce. V opačnom prípade totiž rast miezd zvyšuje inflačné tlaky. A to je to posledné, čo v súčasnosti slovenská ekonomika potrebuje.

Niektorí zaplatia štátu viacej

Minimálna mzda pritom nie je pritom len o ochrane zamestnancov. Na Slovensku sa na ňu v súčasnosti odvoláva asi 40 rôznych legislatívnych opatrení . Menovať možno výšku odvodov štátu za svojich poistencov, odvody samostatne zárobkovo činných osôb, odvody dobrovoľne poistených osôb, posudzovanie hmotnej núdze a ďalšie.

Samostatne zárobkovo činným osobám sa napríklad po zvýšení minimálnej mzdy zvýšia mesačné odvody o 232 korún a dobrovoľne poisteným o 246 korún.

Rast minimálnej mzdy zhoršuje šancu zamestnať sa

Áno, je to tak. Rast minimálnej mzdy zhoršuje šance najmä ľudí žijúcich v chudobných regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, ktorý majú nízky stupeň vzdelania. Ide o ľudí, ktorý patria často medzi dlhodobo nezamestnaných a sú výrazne ohrození chudobou. Rast minimálnej mzdy môže ďalej zhoršiť ich šancu zamestnať sa - pričom títo ľudia končia následne v opatere štátu. Nie je pritom jedno, či tieto osoby pracujú a odvádzajú peniaze štátu, alebo štát ich musí podporovať z prostriedkov štátneho rozpočtu.

Minimálna mzda je kontroverzný nástroj, na ktorý sa názory ekonómov výrazne odlišujú. Ak však už v ekonomike existuje, treba ním narábať opatrne. Vedľajšie účinky použitia tohto nástroja môžu totiž napáchať veľké škody v ekonomike.