Alibizmus náš každodenný

Vláda Roberta Fica pre voľbami sľubovala razanciu a rozhodnosť pri vládnutí. Udalosti posledného týždňa však ukázali, že vláda sa chová skôr alibisticky ako rozhodne. Kauza agrodotácií na Ministerstva pôdohospodárstva a telegram Jána Kubiša veľvyslancom jasne ukázali smutný fakt, že vláda sa snaží alibisticky presúvať rozhodovanie ako horúci zemiak na osoby mimo vlády - vzniknuté problémy sa pritom mohli riešiť rýchlo a bez zbytočných mediálnych šumov.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (4)

Kauza Záhumenský

Ako už bolo viackrát pripomenuté, Robert Fico pri zostavovaní vlády tvrdil, že svojich nominantov vo vláde odvolá ihneď, ak sa objaví čo len najmenšie podozrenie na zneužitie moci. Prvé podozrenie sa objavilo veľmi skoro - podľa dostupných údajov firma štátneho tajomníka Záhumenského "náhodne" profitovala zo zmeny pravidiel pri vyplácaní agrodotácií

Zdá sa, že ide o viac než iba podozrenie... Konala však vláda razantne? Kdeže... Snažila sa problému zbaviť a posunula problém na úroveň EÚ, keď do neho úplne zbytočne zatiahla európsku komisárku pre pôdohospodárstvo. Je pritom jasné, že riešenie problému nie je v jej kompetenciách a asi bola listom zo Slovenska dosť prekvapená. Eurokomisárka pre poľnohospodárstvo nemôže (a asi ani nechce) riešiť operatívne problémy členských štátov v oblasti agrodotácií. Nič iného by potom nerobila - na riešenie takých problémov máme predsa v jednotlivých štátoch národné vlády.

Píšem vám telegram...

Ešte lepším príkladom vládneho alibizmu je telegram ministra zahraničných vecí, v ktorom prosí veľvyslancov, aby sa zamysleli o tom, či sú alebo nie sú politickými nominantmi. Ak sa nimi cítia byť, majú z toho vyvodiť následky a dobrovoľne opustiť svoj post. To znie ako zlý vtip... Každý veľvyslanec je svojim spôsobom politickým nominantom a pochybujem, že niekto sa dobrovoľne k tomu prihlási a sám odstúpi.

Vláda má pritom bez pochýb právo na vlastnú zahraničnú politiku a má aj teda právo odporúčať a tiež odvolávať veľvyslancov. Politické nominácie nie sú v zahraničnej politike ničím výnimočným...len sa problémy riešia iným spôsobom ako to robí minister Kubiš. Ak má vláda pochybnosti o niektorých veľvyslancoch, mala ich na jednom z prvých zasadaní odvolať. Nič zvláštneho by sa nestalo, urobila to napokon aj vláda Mikuláša Dzurindu.Zdá sa však, že minister Kubiš nechcel byť ten zlý a vybral preto alibistické riešenie. Vláda môže povedať - my sme ich vlastne nechceli odvolať, dali sme im šancu, aby odišli sami.

Robert Fico sa postupne presviedča, že s vládnutím sú spojené nielen radosti ale aj nepríjemnosti. Občas treba riešiť aj nepríjemné záležitosti a treba urobiť razantné (aj keď menej populárne) rozhodnutie. S vládnutím prichádza aj zodpovednosť... Zdá sa, že práve zodpovednosť v istých prípadoch súčasnej vláde nevonia a preto radšej volí alibistické riešenia...