Korupcia naša každodenná

Obmedziť priestor

Prvou rovinou je obmedzenie priestoru pre korupciu. V jednotlivých oblastiach spoločenského a ekonomického života sa treba snažiť vytvoriť také podmienky, v ktorých by na korupčné praktiky jednoducho nebol priestor. Extrémne zlým príkladom je napríklad súčasný model slovenskej futbalovej ligy, kde rozdelenie mužstiev do dvoch skupín nahráva vzniku korupcie. Rozdiel medzi 8. a 9. miestom je priepastný - kým 8. hrá s atraktívnymi mužstvami o titul, 9. bojuje o prežitie s dravými druholigistami. Motivácia získať 8. miesto je teda vysoká, čo nahráva vzniku rôznych korupčných praktík.

V ekonomickej oblasti vzniká korupcia najmä v oblasti štátnej správy. Ak úradník rozhoduje o veľkých hodnotách, automaticky tam vzniká priestor pre korupciu. Licencie, štátne zákazky alebo štátne podniky sú najlepším príkladom... Ak je teda možné, treba odstrániť vplyv štátu v ekonomike - a nahradiť ho trhovým prostredím. Ak to možné nie je, treba pripraviť taký systém, v ktorom sú možnosti korupcie minimálne (napr. anonymné elektronické aukcie). Dobrým príkladom je systém elektronickej podateľne v súdnictve, ktorá jednotlivé spisy rozdeľuje medzi sudcov náhodne. Kým to robil predseda súdu, možnosti korupcie boli oveľa vyššie.

Exemplárne trestať

Druhou rovinou boja proti korupcie sú prísne a exemplárne tresty pre prichytených vinníkov. Exemplárne postihy majú odstrašujúcu povahu - ak je možnosť odhalenia vysoká, mnohých by to určite odradilo. Zdá sa, že na Slovensku sa odhaľuje iba zlomok korupčných prípadov, preto by mala byť táto oblasť jednoznačnou prioritou orgánov činných v trestnom konaní. Ja viem, že často je ťažke korupciu odhaliť, keďže je obklopená múrom mlčania - treba preto zvýšiť nasadenie agentov a využiť všetky ďalšie dostupné možnosti. A nesmieme sa báť ani veľkých firiem a dôležitých osôb... Ako príklad možno uviesť prácu nemeckej polície, ktorá v súčasnosti rieši korupciu v najväčších a najváženejších nemeckých podnikoch (VW alebo Siemens).

Vychovávať

Treťou rovinou je výchovná rovina, s ktorou už treba začať doma v rodine. Rodičia by mali ísť príkladom a naučiť svoje deti tomu, že korupcia je nemorálna praktika a je to vlastne trestný čin. Samozrejme, nie je to jednoduché a je to problém najmä v prípade, ak sú rodičia sami zaangažovaní do korupčných praktík. Protikorupčnú výchovu by preto mali presadzovať aj školy - už v rannom veku napríklad v rámci vlastivedy. Vo všeobecnosti treba vytvoriť taký stav, aby spoločnosť vnímala korupciu ako nemorálny a odsúdeniahodný čin. V súčasnosti je korupcia v spoločnosti hlboko zakorenená a ľudia už len ľahostajne myknú plecom ak počujú o korupcii... Príkladom pre Slovensko môžu byť severské štáty, ktoré každoročne figurujú na čele rebríčkov vnímania korupcie v spoločnosti.

Korupcia je z ekonomického hľadiska jednoduchou vecou - ak sú možné výhody z korupčného konania vysoké (napr. prijatie alebo neprijatie na VŠ) a riziko postihu nízke, vytvára sa priestor pre korupčné praktiky. Treba teda znížiť možné výhody (napr. brať každého uchádzača) a/alebo zvýšiť riziko postihu.

Ako som však už písal, je to beh na dlhé trate...