Ozveny mečiarovskej privatizácie...

Budovanie silnej domácej kapitálotvornej vrstvy

Hlavnou privatizačnou metódou počas tretej vlády Vladimíra Mečiara sa stali priame predaje - to znamená predaj štátnej spoločnosti vopred vybranej súkromnej firme. Leitmotívom privatizácie bolo budovanie silnej domácej kapitálotvornej vrstvy, ktorá bude chrbticou slovenskej ekonomiky. V skutočnosti však o žiadne budovanie nešlo - išlo o jednoduché rozkrádanie štátneho majetku, keď sa lukratívne podniky prihrali za smiešnu cenu kamarátom, politickým spolubojovníkom a im podobným osobám.

Modus operandi bolo nasledujúce - vláda rozhodla o privatizácii štátnych podnikov v prospech slovenskej súkromnej spoločnosti, ktorá bola často tvorená vrcholovým manažmentom štátnej firmy (napr. klan Rosinovcov v Matadore Púchov, Hatina a spol. v Slovnafte alebo Smerek a Rezeš vo VSŽ Košice). Kúpna cena podnikov bola obvykle smiešna a často obsahovala záväzky investovať do podniku ako dôvod nízkej ceny. Išlo však o zbytočnú garanciu - zodpovedný vlastník tak či tak musel do podniku investovať. Pomerne častým javom bolo aj to, že nový vlastník dostal výhodný úver na kúpu podniku od niektorej z bánk v štátnom vlastníctve.

Výsledkom bolo, že rozhodujúca väčšina podnikov bola predaná hlboko pod svoju trhovú cenu.

Cudzie nechceme, vlastné si nedáme?

Prečo sa k tejto ére privatizácií vraciam práve teraz? Lebo práve prípadný predaj spoločnosti Matador nemeckej spoločnosti Continental je ukážkovým príkladom tejto éry. Keďže tretia vláda Vladimíra Mečiara bola národne orientovaná, vylúčila zahraničné spoločnosti z privatizácie. Štátne podniky sa teda predávali výrazne pod cenou slovenským vlastníkom...

Iróniou osudu je však to, že o niekoľko rokov začali nový vlastníci predávať svoje podniky práve zahraničným spoločnostiam. Dôvody boli rôzne - zlé manažérske rozhodnutia, pochopenie, že relatívne malé slovenské podniky sa ťažko presadzujú na trhu proti nadnárodným korporáciám alebo vidina veľkých peňazí... Príkladov je viacero - stačí si spomenúť na Slovnaft (maďarský MOL), VSŽ (US Steel), papierne v Ružomberku (Mondi Business Paper) alebo v Štúrove (AssiDomain).

Čo je však najsmutnejšie? Slovenskí vlastníci za predaj svojich akcií inkasovali miliardy slovenských korún. Ak napríklad Matador prijme ponuku firmy Continental, môže získať 150 miliónov eur, čo je zhruba 5,4 mld. korún. Ide pritom o miliardy, ktoré mohol získať štát... ide o miliardy, ktoré mohli byť použité na školstvo, zdravotníctvo, diaľnice, na zníženie štátneho dlhu alebo na mnohé ďalšie účely.

Nestalo sa však, tieto miliardy sa dostali na bankové účty súkromných osôb

Ja osobne považujem práve túto divokú privatizáciu za jeden z najväčších hriechov éry Vladimíra Mečiara. Ide o prípady, ktoré pomaly upadajú do zabudnutia - ich ozveny sa však objavujú aj dnes. Myslím si, že keď nič iné, práve toto bezbrehé rozdávanie štátneho majetku by malo Vladimíra Mečiara diskvalifikovať v očiach každého solídneho politika...