Blahobyt, vojna a kolaborácia
Áno - slovenskej ekonomike sa za vlády Jozefa Tisa darilo. A je na to veľmi dobrý dôvod... Slovenská ekonomika bola vojnovou ekonomikou a zásobovala vojenskú mašinériu tretej ríše. Táto obrovská mašinéria potrebovala zbrane, muníciu a mnohé ďalšie zásoby - a Slovensko bolo jedným z štátov, ktoré tieto potreby dodávala.
Cenou za blahobyt bolo kolaborácia so Zlom. Dá sa argumentovať, že ak by nevznikol slovenský štát, nemecké vojská by naše územie aj tak obsadili. Medzi okupáciou a dobrovoľnou spoluprácou je však sakra veľký rozdiel
Blahobyt a likivácia židovského obyvateľstva
Blahobyt slovenského štátu sa však evidentne nedostal ku každému. Rozprávať by mohlo asi 70 000 slovenských židov, ktorí boli odsunutí do vyhladzovacích táborov alebo Rómovia, ktorí mali podobní osud. Vojnové Slovensko bolo horlivým nasledovníkom fašistického Nemecka a s deportáciami židov začalo už v roku 1942 - a to napriek tomu, že na čele štátu stál katolícky kňaz.
Cenou za blahobyt bola smrť desiatok tisíc slovenských židov . Keďže Slovensko bolo spojencom Nemecka, odsun a likvidácia židovského obyvateľstva musela (bohužiaľ) nevyhnutne skôr či neskôr prísť... Horlivosť vodcov vojnového Slovenska je však smutná a zarážajúca.
Blahobyt vojnového Slovenska bol vykúpený utrpením a smrťou... Napriek tomu sa mnohí stále nedokážu zbaviť mýtov o tomto štáte a pozrieť sa pravde do očí... Bolo by už skutočne načase.
Tiso a blahobyt
A už je to tu... v osobe Jána Sokola sa našiel ďalší obdivovateľ Jozefa Tisa a vojnového slovenského štátu. A prečo nie? Však to bol štát blahobytu, kde sa mali všetci dobre a všetkým sa žilo veselo... Aká však bola cena za slovenský blahobyt?