Vláda Roberta Fica sa nespráva neštandardne...

Vládnuce politické strany sa teda snažia robiť také rozhodnutia, ktoré by uspokojili záujmy čo najširšej skupiny voličov. Prvé rozhodnutia novej slovenskej vlády presne zapadajú do tohto vzorca...

Zavedenie milionárskej dane(resp. odpočítateľnej položky)

Koľko ľudí zarába 50 tisíc mesačne a viacej? Niekoľko desiatok tisíc, ktorí navyše nie sú voličmi vládnych strán. Tieto strany teda stratia iba minimum voličov, na druhej strane týmto opatrením môžu získať sympatie širokej skupiny málo zarábajúcich voličov. Odškodnenie klientov nebankových subjektov Klientov nebankových skupín bolo asi 300 000, ktorí sú navyše väčšinou sympatizanti vládnych strán. Toto rozhodnutie síce neschvaľuje pomerne veľká skupina voličov, tí však nie sú voličmi vládnych strán

Vianočné príplatky dôchodcom

Opäť je tu možnosť nakloniť na svoju stranu resp. udržať širokú skupinu disciplinovaných voličov. Odporcovia tohto kroku sú tiež väčšinou voliči opozície - takže veľké straty hlasov nehrozia.

Zrušenie poplatkov u lekára

Tento krok vyvolal súhlas asi najväčšieho počtu voličov - najmä sympatizantov ľavicových strán. Aj keď sa táto skupina čiastočne prekrýva s predchádzajúcimi skupinami, práve táto skupina voličov je asi najširšia. Kto nesúhlasí s týmto krokom? Väčšinou mladí pravicovo orientovaní voliči, ktorí by vládne strany beztak nikdy nevolili.

Vedľajšie účinky

Dalo by sa takto pokračovať aj ďalej... Vláda sa teda nespráva výnimočne, len sa snaží posilňovať svoju voličskú bázu. Treba však dodať, že takéto správanie sa má vo všeobecnosti dve veľmi vážne vedľajšie účinky:

1. Aj keď politické strany sledujú záujem svojich voličov, cenu opatrení - keď sa dostanú do vlády - zaplatia všetci občania štátu

2. Takéto správanie sa môže viesť k inflácii sľubov - keďže každá strana sa bude snažiť tromfnúť tie ostatné. Výsledkom je súťaž v populizme a následná katastrofická situácia vo verejných financiách (pozri súčasnú situáciu v Maďarsko).