Z Club Street sa často pokračuje na Clarke Quay, kde v starých námorných skladoch na rieke Singapur vyrástlo v ostatných rokoch viac, modernejších a živších podnikov. Úprimne, táto časť mesta nám nie je práve najsympatickejšia, ale to teraz nie je dôležité. Keďže alkohol v Singapure je drahý, mládež využíva to, že je na verejnosti legálne piť, nakúpia fľaše s alkom a nealkom a na pešom moste spájajúcom Clarke Quay s oproti stojacími “mallmi” sa naštartujú pred tým ako vyrazia do Attica, China One alebo iných cheesy diskoték. Most si preto vyskúžil názov drinking bridge, ale oficiálne takto pomenovaný ešte nebol a môj skromný tip je, že ani nebude, ale možno budem prekvapený.
V Prahe sa mi vždy páčilo, že sú tam štvrte, ktoré majú názvy ulíc s rovnakou témou, takže napríklad, keď sa povie Belgická, viete hneď že je to na Vinohradoch, U Klikovky alebo U Pernikářky je niekde za Andělem a že Žitná a Ječná sú paralelné jednosmerky (ale nikdy si nespomeniete, ktorá ide akým smerom). Genialitu manhattanského systému od Houston street na sever vďaka ktorému okamžite viete, kde je roh piatej alebo päťdesiatej so siedmou neprekoná asi nič. Pomenovanie mostov tiež zbytočne nekomplikovali, do Williamsbourghu vedie Williamsbourgh bridge, dva hlavné mosty spájajúce Brooklyn a Manhattan sa volajú Brooklyn a Manhattan a všetky mosty do Queens sú pomenované podľa ulíc, na ktoré ústia. Iba spojnice New Yorku s New Jersey porušujú toto pravidlo, tunely sa volajú Holland a Lincoln a most zase nesie názov prvého amerického prezidenta. Štát New Jersey má zjavne inú predstavu o pomenovávaní dopravných trás. Najväčšie kúzlo majú potom názvy niektorých štvrtí, napríklad brooklynská DUMBO (Down Under Manhattan Bridge Overpass) alebo SOHO a NOHO (South, resp. North Of Houston) a NoLita (North Of Little Italy) na Manhattane.
Niekde nájdete zase dosť zvrhlé inšpirácie. V hlavnom meste Mozambiku sme prespávali v hosteli na Ho Chi Minovej ulici a k dispozícii boli aj ostatní masoví vrahovia alebo ich filozofickí predchodcovia, od Lenina cez Maa až po Marxa. V Zimbabwe sme si zase uvedomili dobrý spoznávací znak toho, či krajine vládne diktátor - sú po ňom pomenované miesta ešte počas jeho života. Hlavná ulica v každom meste niesla meno miestneho vrchného šialenca Mugabeho.
Viem si predstaviť, aké nekonečne otravné musí byť vymýšľať mená uliciam, námestiam alebo mostom. Ak nemáte geniálne jednoduchý systém a’la Manhattan, chce to mať vytvorenú databázu osobností, udalostí, miest a z nej vyberať a podľa možností tomu dať nejakú logiku, ktorá vydrží desaťročia. Jeden by povedal, že bratislavskí mestskí poslanci budú radi, že im - tak ako v prípadne singapurskej Club street - ľudová tvorivosť a zvyklosť uľahčila prácu tým, že namiesto oficiálneho komunistického názvu SNP sa pre most zo Staromestskej ulice do Petržalky ujal názov Nový Most, čo bol aj jeho oficiálny názov po dve porevolučné desaťročia. Ale to sa ten jeden riadi zdravým rozumom. Nie však primátor Ftáčnik a väčšina poslancov, ktorí v sebe nezapreli sociálnych inžinierov a dostali intenzívnu potrebu diktovať ľuďom svoje životné a historické priority. V čase, kedy je priama demokracia jednoduchšia ako kedykoľvek predtým a penetrácia internetu zvlášť v Bratislave dosahuje maximá od predškoslých detí po môjho 81-ročného dedka sa ani neunúvali opýtať sa ľudí na ich názor.
Kým na celoštátnej úrovni by politici spravili najlepšie, keby dali od všetkého ruky preč, zavreli krám a nechali krajom a mestám nech si v riešeniach konkurujú alebo sa na nich dohodnú, tak práve na mestskej úrovni sa spoločným rozhodnutiam na spoločnej pastvine nevyhneme. To by sa ale niekto musel vedieť pozdvihnúť nad svoje ego, aby ho napadlo opýtať sa plebsu a vytvoriť bezpečnú a blbuvzdornú platformu, na ktorej by sa potom dalo zvolávať jedno mestské referendum za druhým. Jasné, že na to teraz nie sú peniaze, o to je ale väčšia kravina odhlasovať premenovanie, ktoré chce podľa petície 22 tisíc ľudí (to je 5% obyvateľov Bratislavy!) a bude to niečo stáť namiesto toho, aby tie prostriedky ušetrili alebo investovali do konkurencieschonosti Bratislavy a peniaze našli o päť rokov.