Svojho času si z presadzovania zákona o preukazovaní pôvodu majetku urobil vtedajší opozičný politik Fico jeden zo stĺpov svojej kariéry. Už vtedy sa ozývali hlasy, že ide o divadlo: ak bude Smer-SD v takej pozícii, že zákon dokáže presadiť (teda ak bude členom vládnej koalície), tak zákon neuzrie svetlo sveta. Strana predsa nebude komplikovať život svojim vlastným. Nakoniec zákon v roku 2005 prešiel, keď za návrh, pripravený šéfom opozičnej (!) strany hlasovali aj poslanci vládnej koalície. Lenže zákon nikdy nezačal pôsobiť: Ústavný súd SR pozastavil jeho platnosť. Len na osvieženie pamäti: na ústavný súd sa obrátila skupina poslancov za ĽS-HZDS, teda terajší spojenci premiéra Fica.
Medzi tým ubehlo pár rokov, parlamentom sa prehnal jeden z pokusov problém vyriešiť prijatím ústavného zákona. Lenže čo bolo v roku 2005 možné, v roku 2007 už možné nebolo. Návrh podávali opoziční poslanci - a už to stačilo, aby bol zmetený zo stola bez ohľadu na jeho obsah. O tom sa prakticky nikto nebavil. Samozrejme, oficiálnym odôvodnením bolo čakanie na rozhodnutie ústavného súdu. To napokon padlo: zákon bol označený za protiústavný.
Myslím, že mnohým vtedy odľahlo. Nie že by sa zákona naozaj báli - ale takto sa ani nemuseli začať trápiť so špekuláciami, ako mu uniknúť. Načo vymýšľať (právom podozrivé) špekulácie s pôžičkami zo zahraničia, ktoré sa zaplatia predajom bližšie neurčiteľných majetkových práv a zázračne zhodnotených akcií, načo prepisovať vily, jachty a lietadlá na príbuzných a spriatelených podnikateľov. A načo tajiť hodinky, ktorých cena mnohonásobne prevyšuje priemernú mzdu slovenského pracujúceho, o blaho ktorého nám ide najviac zo všetkého. Naopak, hrdo ich vystavíme na obdiv. Hoci aj na sebaoslavnom sneme svojej najsociálnejšej strany.
Napriek tomu, že prijatie účinného zákona o preukazovaní pôvodu majetku je jedným z predsavzatí Programového vyhlásenia vlády SR z roku 2006, vláda si s prípravou takejto normy dala poriadne načas. Tak, aby parlament zákon už v tomto volebnom období nestihol schváliť. Premiér si aspoň nemusí kasať rukávy na boj s koaličnými partnermi a dokonca sa v záujme prijatia zákona spájať s opozíciou. Vládny program sem, vládny program tam.
A z naozaj efektívneho návrhu zákona, ktorý by mal pozametať na našej politickej scéne, bude materiál na nové medové motúzy pred ústami voličov.
