O čo ide: pani ministerka Tomanová podrobila ostrej kritike správanie sa Dôchodkových správcovských spoločností (DSS). Okrem iného im vyčítala, že nie sú ochotné znášať riziko podnikania a chrániť tak záujmy svojich klientov, budúcich dôchodcov. Táto neochota sa prejavila tým, že všetky fondy sa správajú superkonzervatívne - napríklad sa zbavili akcií a peniaze vkladajú do bánk na termínované účty.
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že k tomuto kroku prinútila DSSky novela zákona, ktorý na jar presadila súčasná vládna koalícia. Tá v rámci reakcie na krízu posilnila „istoty sporiteľov". Napríklad tým, že výška poplatkov v DSSke sa správu účtu bude závisieť od výnosov - ak bude výsledok kladný, môže si DSSka poplatok inkasovať. Ak ale bude v mínuse, musí naopak doplatiť zo svojho.
Tým ale celá lapália nekončí. Parlament schválil pozmeňovací návrh, podľa ktorého museli DSSky „skladať účty" v polročnom intervale. Urobil tak napriek tomu, že investovanie do akcií je dlhodobou formou investovania (ako včera priznala aj pani ministerka Tomanová) a teda čo dnes klesne, z dlhodobého hľadiska môže byť vysoko ziskové.
V tom čase viaceré periodiká nazvali predkladateľov tohto ustanovenia zlodejmi budúcich dôchodkov. Právom.
Pretože akcie v čase krízy nie sú výnosné, DSSky reagovali tak, ako sa dalo predpokladať: znížili objem akcií, ktoré mali v portfóliu. Urobili to v čase, kedy mali akcie najnižšiu hodnotu (a kedy po nich prezieraví investori radostne siahli - no nekúpte to, keď je to tak lacné). Utŕžené peniaze vložili na bankové účty, prípadne do štátnych cenných papierov. V konečnom dôsledku tieto transakcie dopadnú negatívne na budúcich dôchodcov - výmena momentálne stratových, zato ale dlhodobo výnosných akcií za vklady v bankách a za štátne cenné papiere znamená, že výnos je síce istý, ale nízky. Čo znamená, že budúce dôchodky budú nižšie, aké by pravdepodobne boli bez schváleného opatrenia.
Teraz pani ministerka Tomanová vyčíta DSSkám, že urobili to, čo urobili a tým poškodili budúcich dôchodcov. Čo na tom, že pozmeňovací návrh, ktorý tento proces odštartoval, podal koaličný poslanec, poradca pani ministerky Robert Madej? Podľa pani ministerky jej ministerstvo pripravilo a do parlamentu predložilo návrh, podľa ktorého mala byť hodnotiaca doba päť rokov, ale „parlament odhlasoval, že to má byť 6 mesiacov".
Teda vláda, ktorej ťažiskovou stranou je Smer-SD za nič nemôže, pani ministerka za Smer-SD za nič nemôže, ba možno ani poslanec Madej za Smer-SD za nič nemôže (nevedomosť predsa hriechu nečiní). To len parlament „niečo" odhlasoval. Akurát že v tom parlamente je najsilnejšou vládnou stranou práve Smer-SD. A že jeho poslanci bez váhania za Madejov návrh hlasovali - možno s vedomím, že ide o dobre známu prax „pretláčania sporných vládnych návrhov cez poslancov na poslednú chvíľu".
Ako sa to dá vysvetliť? Len dvomi spôsobmi: Smer-SD nezvládol iniciatívy svojho príliš horlivého poslanca Madeja. Alebo - pravdepodobnejšie - sa teraz pani ministerka Tomanová snaží kocku masla, ktorú má na hlave ňou vedené ministerstvo a strana Smer-SD, rozotrieť na hlavu DSSkám a celému parlamentu.
Na to, aby najprv vláda a potom vládna koalícia zákonom prinútila DSSky k určitému konaniu (ktoré objektívne naozaj poškodí budúcich dôchodcov) a potom im to vyčítala, treba mať kožu hrošej kvality. Na to, aby sa pani ministerka zo zodpovednosti snažila vyvliecť tým, že obviní celý parlament, už nestačí tankové pancierovanie.
Na to musí byť človek schopný všetkého. Alebo, aby sme pani ministerke nekrivdili, musí byť schopný urobiť veci, ktoré by čo len trochu slušný človek odmietol vykonať.
