Presvedčil sa o tom favorit nedávnych volieb v Českej republike Jiří Paroubek. Pár týždňov pred voľbami sa cítil ako jasný favorit – a podľa toho vystupoval. Arogantne voči médiám, agresívne a urážlivo voči oponentom. A aby si víťazstvo poistil, populisticky sľuboval. Tu zvýšenie dôchodkov, tam progresívnejšie zdanenie bohatých, inde odstránenie nezamestnanosti a ešte tamhľa bezplatné zdravotníctvo. A najmä to, že nedopustí, aby ľudia doplatili na krízu. Všetko heslá, ktoré poznáme aj z volebnej kampane jeho slovenského politického spojenca.
Lenže občania ČR pochopili, že politika nie je o čo najhlasnejšom kriku, nadávaní, osočovaní a urážaní, ale o konštruktívnej práci. Preto si zvolili perspektívnejšiu formu správy vecí verejných. Teda politiku, ktorá nepodceňuje ich zdravý rozum a nesľubuje všetko možné bez ohľadu na realitu a povolebné možnosti. Politiku, ktorá nebude hľadať nepriateľov miesto účinných riešení problémov. Uprednostnili politiku, ktorá k nim bude úprimná a ktorá sa bude voči nim správať zodpovedne. A ktorá v rámci tejto zodpovednosti nebude sľubovať bezoblačné nebo 365 dní do roka. Miesto toho uskutoční reformy, ktoré možno budú spojené s bolestivými škrtmi, v konečnom dôsledku však prinesú efekt v podobe ekonomiky, ktorá bude mať perspektívu trvale udržateľného rastu. Politiku, ktorá nie je založená na teatrálnych gestách, vypočítaných na efekt, na otváraní ihrísk za peniaze daňových poplatníkov, pričom sa neskôr budú musieť hľadať prostriedky na pomoc občanom, postihnutým katastrofou.
Českí voliči pochopili, že podobe Grécka majú pred očami, kam vedie politika nezodpovedných sľubov, krytých zadlžovaním sa až na pokraj bankrotu. A konali v duchu porekadla, že hlupák si všetko musí vyskúšať na vlastnom chrbte, zatiaľ čo múdry sa učí na chybách druhých.
Čo je nasledovaniahodný príklad aj pre nás.
