Vízia ďalšej zimy strávenej prevažne medzi robotou, pivárňou, umelými úsmevmi a stenami môjho prenajatého bytu už nedáva viac zmysel. Odchádzam. Neviem, kam ma zaveje, viem však s istotou, že cudzie hlavné mestá a turistické ikony, do ktorých sa chtiac či nechtiac dostanem, preletím len ako tieň. Naopak, malé dedinky (miestni ľudia, rozhovory s nimi) a divoká príroda budú môj cieľ. V nich sa nebudem strániť ostať aj dlhšie - podľa pocitu. Niečo mám našetrené, no jediné, čoho budem mať konečne naozaj dosť, je čas. Pôjdem po zemi, bez lietadiel, čo najviac stopom. Len tak snáď dokážem precítiť aj žltú pri prechode medzi zelenou a červenou. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradené,  Súkromné