Slovenská politika je zvláštny žáner. Nie je to dráma, nie je to komédia – je to tragikomédia na pokračovanie. Najnovšia epizóda sa odohrala po správe, že v Amerike zastrelili Charlieho Kirka. A kým väčšina sveta pokrčila plecami, naši politici sa rozhodli rozohrať národný smútočný cirkus.
Poslanci Smeru a Republiky okamžite vytiahli čierne kravaty a začali sa pretekať, kto dokáže napísať dojímavejší status. Zrazu je Kirk hrdina, novodobý martýr, človek, za ktorého by sa v parlamente mala držať minúta ticha. Niečo ako svätý Juraj, len namiesto draka porážal „extrémistické progresívne médiá“.
Absurdné? Ani nie, keď si uvedomíme, že tí istí politici, čo sa fotia s Andrewom Tateom, teraz vážne varujú pred „extrémistickými progresívcami“. To je asi tak logické, ako keby sa pyroman s kanistrom benzínu sťažoval na to, že mu horí dom.
Aby teatrálnosti nebolo málo, objavil sa aj návrh nominovať Kirka na Sacharovovu cenu. Úprimne – keby sa udeľovala cena za politickú hlúposť, slovenskí poslanci by mali monopol. Vystavovali by si trofeje na poličkách, možno by si otvorili aj múzeum vlastnej geniality. Vstupné by bolo symbolické – jeden status na Facebooku.
Medzitým bežný občan pozerá na tento smútočno-komický kabaret a kladie si otázku: čo vlastne robí parlament? Lebo ak je najväčším politickým problémom tohto týždňa americký influencer, potom sa zdá, že Slovensko už naozaj vyriešilo všetko – zdravotníctvo, školstvo, ceny energií, korupciu… alebo aspoň vo svojich statusoch.
Nuž, poďme spievať ódy na konšpiračného influencera. Lebo ak niečo slovenskí politici milujú viac než vlastné statusy, tak je to teatrálne trúchlenie za človekom, ktorého meno by ešte pred týždňom nevedeli ani správne vysloviť.
Takže, vážení politici, ďakujeme za minútu ticha za Kirka. Ale čo keby ste si dali aspoň hodinu smiechu sami zo seba? Národ by sa k vám určite pridal.
