Tomáš Hrubý
Dvere, ktoré zostali zatvorené
..........
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Občas napíšem niečo, čo znie ako myšlienka povedaná nahlas. Mám rád Murakamiho, melanchóliu, ticho v kaviarňach a ľudí, ktorí sa neponáhľajú odpovedať. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená
Nezaradená
Tomáš Hrubý
Ľudia, ktorých si len požičiavame
Vety sú na smrť príliš malé. Rovnako malé sú aj na všetkých ľudí, ktorí z nášho života odídu potichu.
Tomáš Hrubý
Video, ktoré som nikdy nevidel
O 2 mesiace neskôr sa vraciam do toho istého kaderníctva. Vonku prší. Vo vnútri sa hovorí po vietnamsky. A niekto drží telefón namierený mojím smerom.
Tomáš Hrubý
Telefonát, ktorý mi nepatril
Učiteľka na linke hľadá dcéru, ktorá neexistuje. A potom niekto začne strihať vlasy — a klásť otázky.
Tomáš Hrubý
Most, pauza, a ľudia, ktorí nezanechávajú odkazy
Nie všetky odchody sú hlasné. Niektoré len zanechajú prázdno, ktoré treba uniesť.
Tomáš Hrubý
Prvého septembra
Niektoré odchody sú tiché. Ako prvý školský deň, ktorý sa nikdy nezačal.
Tomáš Hrubý
Dievča, ktoré sa nakláňalo nad studňu
Štyri hodiny pod ihlou a ticho, ktoré sa usadilo bližšie k srdcu.
Tomáš Hrubý
Pauzy neklamú
Niektorí ľudia odchádzajú. Iní sa približujú. A medzi tým je ticho, ktoré neklame.
Tomáš Hrubý
Pätnásť minút ticha
o medzičase, vyprázdňovaní bytu aj seba a o samote, ktorá má v malom meste iný zvuk než vo veľkom
Tomáš Hrubý
Eskalátor, ktorý išiel len hore
Jedna jazda hore, jeden cudzí jazyk a pocit, že niečo dôležité sa už raz stalo
Tomáš Hrubý
Tiché veci, ktoré nevyslovíme
Nič medzi nami nebolo isté, až kým nestála pred mojimi knihami a nepýtala sa na veci, ktorých sa dotýkam len ja.
Tomáš Hrubý
Noc, keď som takmer zmizol
Príbeh o snehu, ktorý ešte nepadá, a o žene, ktorá prišla načas.
reklama
Tomáš Hrubý
Minúta ticha a hodina smiechu
Poďme spievať ódy na konšpiračného influencera. Lebo slovenská politika potrebuje svojich svätcov.
Tomáš Hrubý
Príliš veľa pasov
Na palube lietadla sa mu pasy začali množiť do nekonečna — až kým nezistil, že všetky patria jemu.
Tomáš Hrubý
Lístok, ktorý nikdy nebol
V pražskom autobuse sa čas zastaví. Lístok v ruke, slová v srdci, odvaha niekde medzi zastávkami.
Tomáš Hrubý
Pár centov a jazda vlakom
Už to nie je spôsob, ako skončiť. Je to spôsob, ako ju nájsť. A možno aj seba.
Tomáš Hrubý
Mesto, kde len spím
Stretol som bratranca, ktorý netušil, že Sereď je pre mňa už len mesto, kde si chodím ľahnúť medzi dvomi svetmi.
