Či už pani Troškovú vnímame ako hlavnú štátnu radkyňu alebo ako premiérovu sekretárku, ktorá sa zúčastňuje aj najvyšších štátnych a diplomatických stretnutí v zahraničí, netreba zabúdať aj na dopad na imidž úradníckej profesie na Slovensku.
Ako mám motivovať študentky a študentov odboru verejná správa a regionálny rozvoj, aby jedného dňa pracovali pre štát a menili Slovensko k lepšiemu? Keď vidia, že práca na najvyššom a najprestížnejšom úrade z hľadiska hierarchie a štruktúry verejnej správy je určená skôr pre šikovné bývalé modelky, ktoré sa neboja pózovať pre pánske časopisy?
Premiér Robert Fico svojím výberom a neinformovaním o jeho okolnostiach nahráva rôznym obvineniam, fámam a konšpiráciám. Ale nielen to. On svojím výberom zároveň vydáva spoločnosti a uchádzačom o zamestnanie vo verejnom sektore signál, že nie je dôležité čo viete a aké akademické alebo odborné skúsenosti máte. Dôležitejšie asi skôr je, ako vyzeráte a koho poznáte.
Ak si predseda vlády SR môže dovoliť zamestnávať a vyberať štátnych zamestnancov takýmto spôsobom, čo si asi dovolia jeho podriadení na pozíciách a úradoch o ktorých sme možno ani nepočuli?! (Vedeli ste napríklad, že existuje aj Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR?).
Učím viacero šikovných, inteligentných a pracovitých študentov a študentky. Napriek všetkému, čo sa o Ekonomickej univerzite v Bratislave hovorí, tak je tu mnoho aj takých študentov, ktorí by sa znalosťami a prístupom bez problémov vyrovnali aj tým najlepším študentom, ktorých som spoznal počas štúdií v Anglicku. Alebo slovenským študentom, ktorí odchádzajú na najlepšie univerzity vo svete.
Aký ale signál dávame týmto študentom či už doma alebo v zahraničí o práci pre slovenský verejný sektor? Ako ich motivujeme, aby sa uchádzali o prácu vo verejnej správe a aby sa kvôli tomu vrátili na Slovensko? Nie je práve verejný sektor tým, ktorý by mal zabojovať o najlepších z najlepších? Možno že pani Trošková je tiež najlepšia z najlepších a že jej krivdím. V otázkach diplomacie to ale asi nebude.
