V prvom svete platia síce pravidlá, ale len vtedy, keď niekomu vyhovujú. A vyhovujú väčšinou tým hore, tým ktorí majú moc, peniaze, vplyv, známosti, ostrejšie lakte. Je to svet rovných a rovnejších. Svet, kde paragraf je skrútený ako vám práve vyhovuje, kde aj čierna môže byť biela a biela zas čierna. Svet, kde nečinnosť je odmeňovaná, a neschopnosť a nekompetentnosť končí povýšením alebo dobrým flekom v Bruseli. Svet, kde aj korupcia môže byť transparentná, kde slová česť a spravodlivosť už stratili význam a slovo proaktivita ešte nie je ani v slovníku. Svet, kde skutok sa nestal, lebo svedok nemôže byť vypočutý, lebo svedok zmenil výpoveď alebo zomrel; stratili sa dôkazy, nemôže byť použitý kamerový záznam, kamerový záznam bol omylom vymazaný, a hlas podobný je len podobný. Svet, kde zákon porušený nebol a teda je všetko tak, ako má byť. Svet samoúnosov, samovýbuchov, samozbití. Je to svet kešu a našich ľudí. Ak nie ste s nami, ste proti nám. Je to svet, kde platí, že demokracia je len jeden deň raz za 4 roky a kde vyhrať voľby znamená, že môžeš všetko.
V druhom svete sa hrá podľa dohodnutých pravidiel – písaných aj nepísaných. Je to svet, kde sa dodržiavajú demokratické pravidlá hry a aj jej princípy. Kde netreba aby bolo v zákone napísané, že v autobuse uvoľníte miesto staršiemu, ale vy to aj tak ochotne spravíte. Svet, kde keď požiadate ministerstvo o informácie, tak vám ich dá a cení si aktívny prístup občanov, ktorí venujú svoj čas verejnej kontrole. Svet, kde si vážime a chceme vypočuť aj iný názor. Svet, kde kritika je vnímaná ako príležitosť na zlepšenie stavu. Svet, kde ten kto upozorňuje na korupciu, rozkrádanie, nespravodlivosť nie je bonzák, vyvrheľ a nepriateľ štátu; ale je to hrdina, ktorý má odvahu postaviť sa zlu a spoločnosť si ho zato váži a podporuje ho. Pre niekoho toto znie ako svet idealistov, slniečkarov a naivných bláznov. Pre iných je to len základ, ktorý očakávajú od fungujúceho štátu, spoločnosti a hlavne od čelných predstaviteľov.
Ja si vyberám ten druhý.
Ktorý si vyberáte vy?
