Popri fetiši z Fica, pokračujúcich hororoch na Ukrajine a klasických kultúrno-etických virtuálnych vojnách, ste si asi minulý týždeň nevšimli správu, ktorá má a bude mať vplyv na to, čo sme si aj vďaka COVIDu uvedomili, že je naozaj najdôležitejšie – zdravie nás a našich blízkych a to, čo ho okrem nás samotných chráni – systém zdravotníctva na Slovensku.
Kvalitné zdravotníctvo ako konkurenčná výhoda
V čase, keď zamestnávatelia umožňujú stále viac a viac zamestnancom pracovať z domu, v čase keď generácia Z už ani inak ako z domu pracovať nechce a každým dňom vznikajú nové pracovné miesta, na ktoré vám stačia iba dve veci – počítač a rýchly internet, môže byť Slovensko rajom na zemi nielen pre našincov ale napríklad aj pre digitálnych nomádov. To sú ľudia pracujúci na diaľku vďaka informačným technológiám. Sú nezávislí na lokalite z ktorej pracujú a chcú sa neustále presúvať z jednej krajiny do druhej – prácu spájajú s cestovaním, zbieraním zážitkov a spoznávaním nových ľudí a kultúr. Jedným z faktorov pri výbere krajiny sú okrem prírody, lacného bývania a rýchleho internetu aj kvalitné verejné služby.
Alebo by Slovensko mohlo byť rajom na zemi pre bohatších ľudí z celého sveta, ktorí chcú mať 2 domovy: jeden pre letnú a druhý pre zimnú sezónu. Medzi Američanmi sú napríklad najpopulárnejšie štáty Arizona, Florida a Kalifornia ako preferované miesto pre ich druhý dom (zdroj tu).
Viktor Orbán sa rád chváli, že mnoho ľudí si volí práve Maďarsko a Budapešť ako miesto pre ich druhý domov alebo miesto, kde chcú žiť na dôchodku – podľa neho pre jeho úspešnú konzervatívnu politiku. Podľa niektorých cestovateľských portálov, youtuberov a iných webov (napríklad tu), je to však vďaka bohatej kultúre, parkom, krásnym domom, reštauráciám a v neposlednom rade a pre seniorov hlavne vďaka kvalitnej a cenovo dostupnej zdravotnej starostlivosti.
Zdravotníctvo na Slovensku ako konkurenčná NEvýhoda
Dovolím si paušalizovať: každý máme či už priamo alebo sprostredkovane nejaký negatívny zážitok zo slovenského zdravotníctva. A nemyslím tým veci typu Kniha plesní bývalého premiéra Pellegriniho. Ak sú tu nejaké jednorožce medzi nami, ktoré nemali nikdy žiadny negatívny zážitok, tak nech sa páči, tu je – aj keď staršia – a na vlastné riziko traumy z prečítania - drsná realita slovenského zdravotníctva:
Všetky články sú už takmer 10 rokov staré, avšak z pravidelných skúseností stoviek ľudí, ktorých ako vysokoškolský učiteľ stretávam z celého Slovenska a aj na základe vlastných skúseností, nemám pocit, že by sa to radikálne za posledných 10 rokov zlepšilo. Prestarnutá populácia zdravotníckeho personálu, tisíce chýbajúcich lekárov a sestier, vyhorenosť zamestnancov, chátrajúca a zastaraná infraštruktúra, odchádzajúci personál do zahraničia, polročné a ešte dlhšie čakacie doby k špecialistom a zdravotným úkonom. Toto nespôsobil COVID-19. Toto COVID-19 iba zhoršil.
Väčšina zdravotníkov však - pevne verím tomu - robí to, čo môže a v podmienkach, aké sú. Nielen počas pandémie ale dennodenne zachraňujú naše životy a starajú sa o naše zdravie. Ale rovnako ako aj medzi nami učiteľmi sa nájdu devianti (môj starší blog tu), tak aj v našom zdravotníctve máme čo zlepšovať – nielen v infraštruktúre, ale aj v ľuďoch.
Prečo nestaviame nové nemocnice, aj keď peniaze sú?
Vďaka Martine Antošovej (rozhovor tu, video tu) a viacerým expertom (článok tu a tu) sme sa tento týždeň dozvedeli pre mňa šokujúcu správu: že síce máme z plánu obnovy EÚ miliardu eur (!) na nové nemocnice a chceme postaviť päť nemocníc a výrazne vynoviť ďalšie do roku 2026 – ale je to nereálne. Ešte viac nereálnym to však zdá sa robia ľudia, ktorí to celé manažujú a na procese participujú. Napríklad bývalému ministrovi Krajčímu zostáva aspoň viera a podľa neho došlo k nedostatočnej kontinuite a minister Lengvarský má „iné noty“ (rozhovor s Krajčím tu). Poviem to slušne a v skratke pre tých, ktorým sa články vyššie nechce čítať: nevedia sa dohodnúť, spolupracovať a rozhodnúť. Môj zdroj v slovenskom zdravotníctve mi to len potvrdil. Napísal som mu preto dve otázky:
Čo s tým bude robiť?
A čo s tým môžem robiť ja?
Na druhú otázku mi odpísal: „Rob osvetu a o 2 roky voľ štandardné strany, ktoré majú aj reálnych odborníkov.“
To, koho budem voliť o 2 roky ešte neviem. Keďže som ale človek netrpezlivý pokiaľ ide o zdravie, tak nateraz skúsim aspoň tú osvetu. Preto tento blog.
Dúfam len, že namiesto „šetrenia na úplatky“ - ako mi povedala položartom a polovážne pri mojom platení nájmu jedna majiteľka bytu, ktorej manžel sa liečil na rakovinu - si nebudem musieť šetriť na lekárov v Rakúsku – či už psychiatra alebo otorinolaryngológa. Viacerí naši politici vraj využívajú zdravotnícke služby v zahraničí. Asi vedia prečo a asi nato majú.
Výzva na záver
Prosím pán Heger, pán Lengvarský, pán Matovič, pán Krajčí, vaši poradcovia a poradkyne, analytici, agentúry a neviem ešte kto všetko na tomto pracujete a máte vplyv a moc rozhodovať. Odhoďte svoje egá, minimalizujte svoje ješitnosti, liberálno-konzervatívne preká(s)račky a spojte sa pre spoločný záujem nás všetkých. Aj keď pandémia už nekosí, ľudia neprestali umierať ani trpieť.
Blog venovaný PM, pamiatke Rasťa N. a pamiatke všetkých tých, ktorí nás navždy opustili – aj keď nemuseli.
