Po „úteku z Bratislavy“ a návrate po 21 rokoch do rodného Ružomberka som nedúfal v cestu v čase do roku 2003, ale tak trocha naivne som aspoň sníval, že niektoré veci „zo Západu“ sem ešte neprišli. A možno by moji milovaní cynici z predcházajúceho blogu (odkaz tu) povedali, že aj tie niektoré veci tu vždy boli, len ja som ich doteraz v mojej naivite nevidel, alebo si ich nevšímal.
Bolo to fascinujúce sa znova po toľkých rokoch pravidelne prechádzať, tentokrát už s kočíkom po mojom rodnom meste počas neskorého leta. Tak trocha som sa cítil ako moja babka, keď počas letných večerov korzovala s kamarátkami po tých istých uliciach centra Ružomberka v 50. rokoch.
Bol rok 1957. „Pozri, tam ide tiger!“ povedala vzrušene Janka, štuchla Boženku a ukázala na druhú stranu dnešnej Bernolákovej ulice, ako sa pred Sokolovňou prechádzal jej kurizant, s ktorým si už dlhšie vymieňala zmyselné pohľady. Jeho meno zatiaľ nepoznala, a tak mu dala vlastné výstižné pomenovanie.
Síce si už ja dnes nemôžem dovoliť vyhľadávať tigrice, ale oči mi ešte slúžia. Okrem opotrebovanej mestskej dlažby som si všimol, že rímska móda prišla už aj do vraj konzervatívneho a zaspatého Ružomberka. (pozri odkaz na príspevok J. Danišku, ktorý v lete počas uhorkovej sezóny pobúril časť našej verejnosti svojim pozorovaním počas dovolenky v Ríme)
To, čo som ale zažil, resp. počul v prvý školský deň na detskom ihrisku by sa kľudne vyrovnalo aj konverzáciám z Netflix seriálu Sex Education.
Pondelok 2. september 2024
Vybral som sa pre mňa netradične doobedu s kočíkom a synom na prechádzku. Mládežníci, vrátane niekoľkých chalanov boli oproti začiatku školského roka 2003/2004 oblečení až nezvyčajne slušne. U dievčat prevládali šaty a chalanov som zas videl v košeliach a niektorých dokonca v oblekoch. Takto sme sa ani ako gymnazisti a gymnazistky neobliekali ani na záver školského roka! Neviem teda či je to aktuálnou módou u mladých alebo skôr sociálnymi médiami. Každopádne, dávam lajk!
Avšak uvedomenie si reality a posunu v čase prišlo definitívne až na detskom ihrisku. Okolo desiatej hodiny začali na ihrisko prichádzať prvé partie predovšetkým žiačok z okolitých základných škôl. Oproti chalanom asi nemajú rozohraný Fortnite, Counter-Strike 2 alebo inú dnešnú hernú závisláčinu, a tak po škole si šli radšej ešte pokecať.
Bol som ponorený do vône a atmosféry neskorého liptovského leta a plne zaujatý asistenciou pri vytláčaní pieskových formičiek, keď odrazu môj zvukový receptor začal zachýtavať pre prostredie detského ihriska nezvyčajné kľúčové slová. Nebolo to ani tak náročné, keďže partiám dievčat zjavne neprekážalo, že ich konverzácie som počul nielen ja, vzdialený pár metrov od nich, ale aj celý vnútroblok, ktorý obkolesuje detské ihrisko. Môj syn im našťastie ešte nerozumel.
„Ja už nebudem nikomu pomáhať. Uzavriem sa do seba a začnem sa rezať!“ posťažovala sa jedna kamarátka druhej. Odhadoval som ju na maximálne 7. triedu základnej školy. Nepočul som predchádzajúci kontext, takže neviem s istotou vyhodnotiť či išlo o žart, sarkazmus alebo skutočný stav. Bola však zjavne frustrovaná.
Neskôr prišla ďalšia partia mladých dievčat podobného veku a moje zvukovody sa znova zapli pri vete: „On je džender fluid. Jeden deň má náramok he/him a druhý zas she/her.“ Znova som nevedel vyhodnotiť kontext, ale už to že sa dievčatá vo veku cca 11 alebo 12 rokov rozprávajú o džender fluidite a nebinárnosti, čo sú termíny o ktorých som sa ja dozvedel len pred asi 5 rokmi, bolo pre mňa bizarné. Dodnes si živo pamätám, aký som bol týmto mojim „objavom“ a novým poznatkom fascinovaný. Keď som tieto termíny zdieľal s mojimi univerzitnými študentami, tak väčšina z nich ich dovtedy podobne ako ja nikdy predtým nepočula. Ako by povedal klasik: nová doba!
Posledná partia konečne riešila niečo pre mňa normálnejšie, resp. tradičnejšie – ich vzťahy s chalanmi. Tieto mohli byť maximálne ôsmačky.
„A chodíš ešte s Adamom?“ pýta sa jedna kamarátka druhej.
„Hej,“ odpovedá druhá stroho a unaveným tónom.
„Sa ti čudujem. Ja by som s ním nevydržala ani deň!“
„Ja to s ním vydržím ešte maximálne rok,“ povedala nezainteresovane a s ľahkosťou o svojom pláne ukončiť jej vzťah, ako keby hovorila o tom, čo si dá dnes na obed.
Legendárny Spock by na to asi povedal – fascinujúce! Tieto dievčatá už majú asi aj naplánované, kedy spustia svoj OnlyFans.
Adam, kdekoľvek si, dúfam, že ju prekukneš a neskončíš s myšlienkami ako dievča z prvej partie. Akoby povedali dnešní mladí – prestaň simpovať! (význam slova tu)
Po tejto poslednej započutej konverzácii som už mal skutočne dosť a radšej sme sa presunuli naháňať mestské holuby...
