V apokalyptickom zombie akčnom horore a vzhľadom na dnešnú korona situáciu relevantnom filme Svetová vojna Z (World War Z), sa hlavný hrdina filmu, ktorého hrá Brad Pitt, dostane do Izraela. Izraelu sa darí nielen čeliť svetovej zombie apokalypse, ale bol dokonca ako jediná krajina na svete na ňu pripravený. Hrdina filmu sa pýta, ako je to možné? Dozvie sa o izraelskej vládnej politike a princípe „10. muža“.
Groupthink
U nás ste možno skôr počuli výraz „diablov advokát“. Pointa tohto princípu alebo stratégie je, že či už skutočne alebo obrazne povedané 9 ľudí je o niečom presvedčených – napr. o názore alebo správnosti rozhodnutia, tak 10. človek musí hrať úlohu diablovho advokáta a zastávať opačný názor (aj keď nemusí byť o tom sám presvedčený). Je to robené za tým účelom, aby sa zohľadnili všetky možné – hoci aj málo pravdepodobné alternatívy a aby sa nestalo, že pod vplyvom skupinového myslenia (groupthink) dôjde ku zlému rozhodnutiu. To by mohlo mať katastrofické následky.
Wikipédia ponúka nasledovnú definíciu pre groupthink:
Groupthink je spôsob myslenia v súdržných skupinách, ktorý vzniká v dôsledku skupinového tlaku na jednotlivcov konať určitým spôsobom. Skupina predčasne a veľakrát chybne prichádza ku konsenzu nad kľúčovým problémom aj napriek dôkazom, že alternatívne riešenia boli (mohli byť) nesprávne prehodnotené. Ak je jednotlivec asertívny a popiera názor skupiny, jeho názor je automaticky ignorovaný. Takéto uvažovanie predstavuje konformné správanie skupín, v ktorých spochybnenie správnosti názoru jednotlivcov nie je akceptované, ale naopak potláčané a inštitucionálne nepriepustné voči kritike. Skupina sa uzatvára voči dôležitým informáciám zvonku a nakoniec prijme rozhodnutia, ktoré môžu mať katastrofálne dôsledky.
Nepripomína vám to tak trocha dnešný svet?
Polarizovaný svet
Ľudskú a mediálnu pozornosť priťahujú extrémy, konflikty a bizarnosti. Doba sociálnych médií ešte viac podporuje šírenie tohto typu obsahu. Čoskoro nebude možno rozhodovať to, či ste dostatočne kvalifikovaný na politickú pozíciu, ale koľko likeov a followerov máte. Pri konzumácii správ vyhľadávame stále viac a viac zdroje, s ktorými súhlasíme a ktoré potvrdzujú naše názory (konfirmačné skreslenie). Obama vraj vyhral americké prezidentské voľby vďaka Facebooku a Trump zas vďaka Twitteru. Posledné americké voľby priniesli podľa vyjadrení médií víťazstvo Bidena. Pre účely blogu to zjednoduším: 78 miliónov amerických liberálov oslavuje. 75 miliónov amerických konzervatívcov je sklamaných. Budú schopní v extrémne polarizovanej Amerike spolupracovať a priniesť najlepšie riešenia pre výzvy, ktorým čelia všetci obyvatelia USA?
Interrupcie a drogy: odveký súboj
Aj liberalizmus a konzervativizmus v tom najširšom vnímaní má svoje extrémy. Do akej miery má mať žena právo voľby ísť na interrupciu? Do akého momentu? Do 3. mesiaca tehotenstva? Do 6. mesiaca? Aj po 6. mesiaci? Za akých podmienok? V prípade ohrozenia zdravia matky alebo plodu? V prípade znásilnenia? Alebo ponechať absolútnu voľnosť žene bez ohľadu na okolnosti a bez časového obmedzenia? Niektorí konzervatívci na druhej strane sú za úplný zákaz umelého oplodnenia, asistovanej reprodukcie a všetkých interrupcií – bez ohľadu na okolnosti splodenia dieťaťa (znásilnenie, incest) alebo zdravotné riziká.
Občania amerického štátu Oregon si počas posledných volieb odhlasovali dekriminalizáciu držania a užívania kokaínu, heroínu a ďalších tvrdých drog. Hranica sa zjavne stále posúva. Kto vie, možno že tak ako si dnes môžete legálne kúpiť marihuanu rôznych chutí a príchutí napríklad v štáte Colorado, tak postupne sa tento „vývoj“ a výber drog rozšíri nielen do ďalších amerických štátov, ale aj do iných krajín sveta. A o 20 rokov si možno okrem alkoholu a cigariet „doprajete“ aj iné drogy pri večernom nákupe v Tescu. Na druhej strane existujú krajiny ako napr. Filipíny, kde boj proti drogám berú tak vážne, že niektorí občania pod vplyvom prísnej vládnej politiky berú spravodlivosť do vlastných rúk a vraždia nielen dílerov ale aj užívateľov drog.
Predpokladám, že väčšina obyvateľov Slovenska sa zhoduje, že ani jeden z týchto extrémov nie je dobrý. Prečo potom ale dostávajú tieto názory a hlavne témy toľko mediálneho priestoru a prečo infikujú naše rodinné a priateľské vzťahy?
Konzervatívci potrebujú liberálov nato, aby sa spoločnosť postupne vyvíjala. Aby prichádzali nové myšlienky, nové vynálezy, nové technológie, nové pesničky, nové lieky a podobne. Aj keď romantická predstava o bezstarostnom živote v stredoveku je možno krásna, ale reálne by vtedy nikto žiť nechcel (možno až na panovníka s právom prvej noci). Liberáli zas potrebujú konzervatívcov nato, aby spoločnosť a prostredie zostalo stáť na nejakých základoch, ktoré sú nevyhnutné aj pre pôsobenie liberálov. Aj tí najväčší umelci a inovátori sa potrebujú predať, tvoriť a prinášať výsledky načas. Bez ľudí, ktorí ich podporujú a vytvárajú im fungujúci systém a stabilné prostredie, to majú oveľa náročnejšie.
Čo chceme všetci
Všetci liberáli a konzervatívci chcú žiť v zdravom a bezpečnom prostredí, chcú mať dobre platenú prácu, dobré školy a dobrých učiteľov pre svoje deti, dobrú zdravotnú starostlivosť, dobré cesty, spravodlivé a rýchle súdy, dôveryhodnú políciu a prokuratúru.
Prečo potom namiesto hľadania spoločných riešení na tieto a iné problémy hľadáme neustále to, čo nás rozdeľuje? Je normálne, že ani v rodine sa nezhodneme na všetkom. Politika a ani kultúrno-etické témy však nestoja zato, aby nám znefunkčnili rodiny, priateľstvá a vzťahy.
Slovensko je malá krajina. Nemôžeme si dovoliť, aby sme vynechali čo i len jedného kvalitného človeka len kvôli jeho kultúrnym, náboženským, filozofickým, politickým alebo iným presvedčeniam.
Počúvajme preto nielen seba a tých, čo zdieľajú naše názory. Počúvajme aj tých s opačným názorom, dávajme im priestor a nezrušme ich.
Lebo čo ak sa mýlime?
Blog venovaný KF.
