V pondelok 20. 1. 2020 som sa stretol s novým vedením GBASu v zložení Martina Lojdová a Jozef Ristvej. Ja sám som inicioval stretnutie a na moje prekvapenie som dostal veľmi promptnú a kladnú odpoveď. Mnoho bizarných vecí som si za posledných 10 rokov v GBASe zažil, takže aj rýchla a kladná odpoveď vedenia školy a dokonca s viacerými možnosťami termínov na stretnutie je pre mňa pozitívnym šokom.
Situáciu ohľadom procesu výberu a (ne)vymenovania vedenia školy vnímam ako nešťastnú. Aj keď nepatrím ku skalným fanúšikom bývalého vedenia, tak spôsob, akým sa to celé zomlelo je naozaj na škodu veci a je aj nedôstojný nielen voči novému ale hlavne bývalému vedeniu školy. Napriek všetkému som vždy rešpektoval a budem rešpektovať bývalého pána riaditeľa školy a rešpektujem aj novú pani riaditeľku školy. A rovnako ako som sa snažil maximálne pomáhať škole a vedeniu doteraz – akokoľvek to bolo vnímané a (dez)interpretované, tak ja a celé vedenie Sučany Alumni je pripravené spolupracovať aj s novým vedením školy. Úspech pani riaditeľky bude úspechom nás všetkých, ktorým ide o blaho školy.
Predmetom tohto blogu však nie je hľadať vinníka ani riešiť minulosť, ale podeliť sa o moje pocity z novej situácie na GBASe. Koniec koncov v predchádzajúcom blogu som sa už vyjadril k samotnému priebehu výberu nového vedenia. Viacerí ste sa ma pýtali, že či fandím jednému alebo druhému a ako som vám odpisoval na súkromné správy, tak to napíšem aj tu. Nefandil som ani jednému a ani druhému. Voľba bola nie na mne, ale na členoch Rady školy a následne Okresnom úrade. Bol som pripravený po vymenovaní gratulovať a spolupracovať či už s jedným alebo druhým. Jediné na čo som sa zmohol, bol tento súkromný wishlist kritérií, ktoré by mal spĺňať pre mňa ideálny riaditeľ/ka GBASu.
Zaujímavosťou je, že doteraz som s pani riaditeľkou Lojdovou nikdy osobne nekomunikoval. Napriek tomu, že bola zástupkyňou riaditeľa počas celého obdobia existencie Sučany Alumni, tak som vždy komunikoval iba s pánom Dorovským a pani Bošanskou. Dokonca ma ani nikdy neučila, takže som o nej počul iba od iných žiakov, absolventov a učiteľov. Sám som si však urobil prvý dojem až v pondelok.
Stretnutie prebehlo vo veľmi otvorenej, konštruktívnej a pre mňa priateľskej atmosfére. Pre mňa osobne je to posun vpred o svetelné roky, keďže za posledné roky sa žiadne stretnutia neuskutočňovali napriek mojej/našej snahe. Kritici povedia, že si zato môžeme sami, keďže jedným, resp. hlavným dôvodom bolo toto. Nech si každý urobí názor, ale za tým vyjadrením si stále stojím a urobil by som to znova.
Na základe mojej skúsenosti a po rozhovoroch s viacerými žiakmi a učiteľmi školy som pocítil to, čo sa podobalo na niečo, čo som prvýkrát zažil na GBASe ešte v 90. rokoch 20. storočia. Závan starého ducha GBASu, kde bola otvorená a priateľská atmosféra, kde sa žiaci ani učitelia nebáli vyjadriť svoj názor, kde sa žiaci aj učitelia tešili do školy a chceli tam tráviť čo najviac času.
Zjednotiť rozhádané strany a fanúšikov či už jednej alebo druhej strany nebude ľahké. Nové vedenie má iba jedinú možnosť – presvedčiť kritikov konkrétnymi krokmi a výsledkami. Prajem celej komunite GBAS a novému vedeniu obzvlášť, aby sme spoločnými silami dostali, resp. udržali GBAS tam, kde vždy patril a patrí – medzi výsledkami najlepšie školy na Slovensku a v našich srdciach na školu, odkiaľ sa nám nechcelo odísť.
