Je letná noc. Nie však ako tie ostatné, osvetlené jemnou žiarou Mliečnej cesty a ozvučné vzdialeným fidlikaním cvrčkov. Táto je celkom iná! Oblohu zakrývajú ťažké mraky, ktorých prítomnosť naznačuje len číra tma a z diaľky počuť namiesto cvrčkov tlmenú hudbu diskoték.
Lenka sa vracia domov zo spoločenstva. Ponáhľa sa, priam uteká. Vyzerá ako popoluška, keď sa ponáhľala z bálu; jemné črty tváre sú zladené s ladnými líniami jej postavy. Kráča rýchlym, no neistým krokom. Doma sľúbila, že sa vráti do jedenástej a už dávno bilo štvrť na dvanásť.
Keď prechádza okolo parku, rozhodne sa skrátiť si cestu. V tme pod stromami je akosi rušno. Zľakla sa, pretože každý v meste vie o parku svoje. Začína váhať, no keď sa jej v mysli vynoril otec v župane čakajúci na stoličke pri vchodových dverách, je rozhodnuté. Šepká krátku modlitbu: „Anjel strážca, poďme!“ a vykročila do tmy. Keď prechádzala okolo miesta, kde bolo počuť vravu, radšej poriadne zrýchlila, vybehla z parku o pár minút už počúvala otcovo karhanie...
Po niekoľkých dňoch sa dozvedela, čo sa stalo v parku niekoľko minút potom, čo tadiaľ prešla.
Skupina mladých mužov olúpila a znásilnila mladú ženu. Násilníkov chytili. Keď ich vypočúvali spomenuli dievča, ktoré spĺňalo popis našej Lenky. Na otázku, prečo neprepadli aj ju odpovedali: „S ňou išli dvaja veľkí chlapi.“ Bezpečnostné kamery medzi jedenástou a polnocou zachytili len dvoch ľudí: najprv Lenku a potom prepadnuté dievča.
Ako hovorieva Jonathan Frakes: „Fiction or truth?“. (Podvrh alebo pravda) Posúdenie nechám na Teba.
