Keď som bol malý chlapec asi sedem možno osem ročný napísal som svoj prvý "skutočný" list Ježiškovi. Neviem či ten projekt funguje ešte v súčasnosti, ale jednalo sa o to, že list pošlete na PSČ určené Slovenskou poštou a oni v mene "Ježiška" odpíšu. Samozrejme ako dieťa som očakával nie dopis, ale veci, ktoré som uviedol v mojom nie malom zozname. Pravdaže moje sklamanie z toho, že som namiesto všetkých tých úžasných vecí dostal jeden farebný dopis ( podotýkam, že som tam dokonca poslal Ježiškovi aj básničku ) bolo obrovské, ale možno vďaka tomu som si zapamätal, čo v ňom bolo napísané. "Určite by si si všetky tie veci, o ktoré si ma žiadal aj zaslúžil, ale potom by si nemal o čom snívať ." Pochopiteľne v tej chvíli to bol pre mňa nezmysel a "Ježiško" ako taký pre mňa prestal existovať. Avšak teraz po necelých dvadsiatich rokoch mám na myšlienku, ktorú som objavil v "jeho" odpovedi iný názor. Akokoľvek hlúpo bude znieť moja ďalšia veta, treba sa nad ňou zamyslieť. Tým, že človeku splníme jeho sen, neznamená že sa stane šťastným či spokojným. Sú dva dôvody prečo som o pravdivosti vety, ktorú som napísal presvedčený. Prvým je strata sna. Je to zriedkavejšia forma, ale aj napriek tomu sa občas vyskytne a jej následkom je strata motivácie a nechuť do života. Druhý oveľa nebezpečnejší dôvod je falošná radosť zo sna. Tu však u človeka prichádza k oveľa väčším problémom, ako sú napr. závislosti, duševné choroby či poruchy osobnosti. Predstavte si, že ste človek ktorému sa plnia sny. Všetci vo vašom okolí vedia po čom túžite a o čom snívate. Zrazu nastane moment, keď sa sen stáva skutočnosťou, ale vám sa to nepáči. Nemáte dobrý pocit. Kým ste o tom len snívali zdalo sa to byť úžasným, ale keď sa toho máte účastniť zrazu postupne zisťujete, že váš sen nie len že nie je taký, ako ste si ho predstavovali, ale dokonca nevyvoláva vo vás dobré pocity. Všetci naokolo si myslia, že ste šťastný pretože sa vám splnil vytúžený sen a vy ich len jednoducho nechcete sklamať či im vysvetľovať, ako to s tým vašim snom je a preto žijete s tým falošným pocitom šťastia ďalej. Ak ste našli zhodu s tým vašim životným príbehom mám pre vás dobrú správu a zároveň radu. Nikdy nie je neskoro na to, aby sme si priznali, že robíme niečo nesprávne. Dôležité je uvedomiť si to a pokúsiť sa to zmeniť, ale nie kvôli ostatným iba kvôli sebe. Nikto nevie ako sa cítite a preto nikto nemá právo rozhodovať o tom, či ste alebo nie ste šťastnými.
Ak sa pýtate, akým spôsobom by ste mali snívať, aby ste sa vyvarovali vecí o ktorých som písal asi vás odpoveďou veľmi nepoteším. Pravdou je, že všetci sme jedinečný a nie je možné povedať : "Takto je to správne a takto to robte !" čo však môžem povedať je spôsob akým som sa naučil snívať ja. Nikdy nesnívam o niečom čo nepoznám a už vôbec nesnívam o niečom materiálnom či hmotnom. Snívam napríklad o tom, že budem šťastný a predstavujem si niekoľko aktivít, ktoré vo mne vyvolávajú pocit šťastia. Snívam však o pocite nie o aktivite, tá mi len napomáha.
Nedá mi moju úvahu o snení neukončiť jedným úžasným citátom : "Budúcnosť patrí tým, ktorý veria kráse svojich snov"
