S prvou písomnou zmienkou sa stretávame hneď na začiatku biblie. Odporúča nejesť ovocie zo
stromu, ale jesť až opadané - dozreté. Predídete tým problému, pre ktorý budete vyhnaní
z domu, pokiaľ sa neupraví váš problém s trávením. Samozrejme tento výrok podporuje aj
fakt, že každé ovocie netreba konzumovať hneď zo stromu, ale treba ho umyť a zbaviť
pesticídov. Nesmieme zabúdať, že prírodu sa treba starať- napríklad aj vysádzaním nových stromčekov a z ovocia, ktoré konzumujeme, by sme zbytočne nemali nič vyhadzovať.
poznámka: Viac sa problematike záhradkárstva, vysádzania ovocných stromov a ich štiepenia venuje G.J.Caesar v knihe: "Kôstky sú hodené"
Čo myslíte, kedy bola prvýkrát popísaná anorexia?
Mnoho psychológov si myslí, že táto choroba sa objavila len nedávno v dôsledku módnych
trendov. Opak je však pravdou. Svoje počiatky nachádza už v antike.
Ako prvý sa týmto problémom zaoberal grécky filozof Sokrates, ktorý sa týmto stal aj
neoficiálnym patrónom anorektikov. Aj keď nikdy nič nenapísal, túto chorobu definoval dosť jednoducho ale presne a to výrokom, ktorý pozná hádam každé dieťa. "Viem, že nič nezjem".
Jesť viac alebo menej?
Stravovacie návyky sa v histórii ľudstva menili. Raz sa ideál krásy rovnal kilám tuku, inokedy centimetrom trčiacich kostí. Dnes rôzni doktori a odborníci odporúčajú jesť menej a pravidelne. Pravdupovediac, kopírujú už len múdrosti filozofie. Túto dilemu popísal dávno pred tým R. Descartes, ktorý odporúča jesť rozhodne menej. Zhrnul to do latinského výroku: "Cogito ergo sum", čo vo voľnom preklade znamená: "Müsli teda je" (© Juraj Macko)
Zelenina a ovocie alebo hamburgery a čipsy?
Rozhodne jesť veľa vitamínov, ovocia a zeleniny odporúča aj F. Nietzsche. Nietzsche, ktorý
sa amatérsky venoval optike a problémom so zrakom tvrdí, že najdôležitejšou zložkou
stravy človeka je okrem vitamínov, minerálov aj farbivo karotén.
Túto svoju tézu podporuje a potvrdzuje to aj svojím výrokom, ktorý sa stal hitom,
a nemá ďaleko ani k reklamnému sloganu. Jeho teória bola táto: "Boh je z mrkvy".
Za svojím výrokom si stál až do smrti, kedže vraj tvorí epitaf na jeho pomníku.
Na zažívacie problémy spôsobené nesprávnou výživou sa zase zamerali Herakleitos,
Platón a dokonca aj Galileo Galilei.
Herakleitos tvrdil, že všetky choroby sa dajú potlačiť liekmi. Treba si však dať pozor na to,
či účinkujú. Ak nie, treba nasadiť nové, aby sme zbytočne nezaťažovali pečeň. Preslávil sa
výrokom: "Nevezmeš dvakrát tie iste lieky".
Jeho latinský výrok "Panta Rhei" sa dá interpretovať aj ináč. Druhým spôsobom ho vyložil
Platón, ktorý zistil, že nesprávna strava môže spôsobovať problémy v črevnom trakte,
a odporúčal sa preto vyhýbať strukovinám - hlavne fazuli.
Konkrétna interpretácia bola táto: "Všetko plyn je".
Talianský (g)astronóm G. Galilei sa počas svojho života venoval vylučovacej sústave a ako prvý objavil obličkové kamene. Táto teória sa zdala dosť pritiahnutá za vlasy a nikto Galileovi nechcel veriť. Ľuďom sa zdal nápad, že v tele máme šuter dosť bláznivý. Galileo si však za svojim tvrdením stál a povráva sa, že aj keď umieral, tvrdil: "A predsa sú v moči"
Poznámka: Keďže mi leží na srdci vaše dobro, týmto vás žiadam, aby ste tento článok necitovali v žiadnej odbornej publikácii, ktorá má byť zárukou vášho profesijného života a jeho postupu smerom hore.
