Po každej noci svitne nové ráno.... A opäť budeme musieť vstávať do školy!Študentský časopisAnketa od BlueBoard.cz Odpoveď na otázku sa dozviete neskôr... Zoznam autorových rubrík: Historia - ako to naozaj bolo, Ach, tie naše..., Rozprávky, Politika, SAD, Škola, Fotografie, Zážitky, Príbehy zo súdnej siene, Zoznamky, ...trochu vtipne..., ...trochu vážne..., moje konšpirácie, Súkromné, Nezaradené
Aj v dávnejších dobách sme mali na Slovensku špecializované hasičské jednotky. Ich hlavný výcvik nespočíval v zvyšovaní kondície, ale zameriaval sa na znalosť všetkých povier, ktoré súviseli z ohňom. Predstavte si, že by ste sa teraz preniesli do tých čias. To by bolo zábavy. Alebo – skúsme si radšej predstaviť, že tá stará hasičská jednotka by sa preniesla sem.
Viete, ako to chodí. Ak vás niečo vydesí a vyvedie z rovnováhy, hneď zabudnete, čo ste plánovali robiť. Toto vyvedenie z rovnováhy sa využíva pri bankových lúpežiach. Celkom sympatická mi bola tetuška z jedného dávnejšieho príbehu, v ktorom na lupičovu výzvu, aby jej dal peniaze, celkom pokojne odpovedala:"Ste pri nesprávnej priehradke, musíte isť vedľa!" Chudák chlapec ani netušil ako sa volá a tak zdrhol. Tetuška dostala odmenu, jeho potom chytili a všetci boli šťastní.
Z filmov ako Superman, Daredevil alebo aj obyčajný Požiarnik Sam, vieme vyvodiť základné črty hrdinu. Pomáha dobrým, trestá zlých. Základom jeho práce nie je robiť len veľké činy, ale aj maličkosti a dôležité je hlavne perfektné načasovanie. O takýchto vymyslených alebo aj skutočných ľuďoch sa potom začnú šíriť zaručené klebety, fámy a legendy, že s odstupom času už ani konkrétny hrdina nevie, čo z toho je ešte pravda.
Táto zbraň je čisto ekologická, založená na prírodnej báze a nepoškodzuje životné prostredie. Na výrobu stačí obyčajná močiarna rastlina - ako napríklad záružlie močiarne, alebo ak si zakladáte na estetickosti a chcete čo najlepší efekt, celkom pekné je lekno ( iba z vlastnej zbierky, lebo je chránené ).
nedostane milión korún. Verte mi, vážne to funguje! Prečítal som si to ja a aj všetci moji kamaráti, a naozaj sme ten milión nedostali. Doteraz som takým veciam neveril, ale odteraz už áno.
To, že medzi najrizikovejšie povolania patrí: hasič, policajt.... to vie každý. Ale nie každý vie, že medzi ne patria aj také nenápadné povolania, ako je napríklad murár.
V poslednom čase sa akoby vrece roztrhlo s témami, ktoré sa zaoberajú bezpečnosťou na internete. V tomto čase beží aj televízna reklama s názvom „ Je Miro doma?“, ktorú zabezpečuje portál Zodpovedne.sk. Vzhľadom na dostatok voľného času som sa rozhodol, že sa na nejakú tú zoznamku pozriem a zistím, ako to tam chodí. Spravil som dotazník, ktorého výsledky budem vkladať k jednotlivým myšlienkam. Pri hľadaní respondentov som sa zámerne vyhol zoznamkam zameraným výlučne na hľadanie sexuálnych partnerov, keďže som chcel získať obraz o tom, ako to chodí na klasickej ( zmiešaniej ) zoznamke. Vyplňovania dotazníka sa zúčastnilo 100 ľudí, čiže percentá nemusia dokonale odrážať skutočnosť.
Internetový spam oslavuje 30 rokov. Má svoje výročie aj „telefónny spam“? V poslednej dobe sa ním akoby vrece roztrhlo. V kuse nám doma vyzváňa pevná linka s kadejakými čudnými požiadavkami. Najprv to boli nejaké telefonáty typu: vyhrali ste úžasné vankúše a už nebudete musieť spať na slamníkoch.
Po včerajšej maturantskej rozlúčke sme sa rozhodli, že sa skočíme najesť. Nejaká ta pizza bude asi fajn. Rozhodli sme sa neostať verní našej tradičnej pizzerii, ale navštívili sme inú, ktorú sme mali okrem iného bližšie. Ďalším dôvodom bol aj fakt, že odkedy pizzeria zmenila majiteľa, robia tam chutnejšie pizze. Tie pred tým boli dosť vodnasté a sem - tam ste okrem tradičnej výbavy - vidlička a nožík, potrebovali aj lyžičku, či nebodaj pohár. Tieto nové mi ale pripomenuli svojou chuťou ( istou časťou ) suchý chlieb, ktorý si niekedy opekala moja babka na raňajky - týmto nechcem povedať, že ta pizza je zlá. Práve naopak, aspoň mne osobne a taktiež aj mojim kamarátom chutí.
Niekto to opäť raz prehnal. V éteri jedného slovenského rádia som zachytil správu, že Americké deti nerozumejú pôvodnej tvorbe Shakespeara ( len o ňom bola reč ) a pre ich chápanie je vraj napísaná dosť zložitým spôsobom. Momentálne sa uvažuje ( alebo sa už uvážilo? ), že sa táto tvorba musí prepísať. Pre zrozumiteľnejšiu formu vraj do slangu. Hamlet sa už teda nebude volať Hamlet, ale Emlet. Aj keď to degraduje hodnotu textu, no nech sa páči. Ak bude potom ľahšie zrozumiteľný, mohlo by to byť plus. Zaujímavejší bol však druhý bod.
Po predchádzajúcej zahrievacej jazde som si už zvykol na ten donekonečna sa opakujúci tunel so svetlom na konci, ktoré neznamenalo vlak. Aj žalúdok bol tento krát pokojnejší. Aj keď z počiatku to bolo napínavé, časom som rezignoval a začal som si všímať zaujímavé veci, ktoré z tej jazdy plynuli a naučil som sa aj nejaké tie nové veci.
Máme opäť najneobľúbenejší čas. Je pondelok ráno a pred nami tých nekonečných 5 dní ( vlastne už len 4 ) skorého ranného vstávania, sedenia v škole či práci, a 4 večery, keď dúfajúc v zázrak a s nádejou, že máme už o deň menej do víkendu ( alebo piatkového večera ), ideme spať. Takže prečo je práca lepšia ako zábava? Nebudem písať o tom, že za prácu je pláca. Na to by aj tak nikto nenaletel, keďže výplata je až takmer o mesiac a za isté formy zábavy sa peniaze berú tiež a to väčšinou okamžite( vydieranie, lúpežníctvo, prepady,... ). Na to, aby ste v práci vydržali s dobrou náladou, si potrebujete uvedomiť, že je to to najlepšie, čo vás mohlo postretnúť a vy si nedokážete váš život bez nej predstaviť. Veď zábava ma rovnaký efekt.... a je pre malé deti, a vy ste predsa dospelí : ).
Spomíname na staré časy. Teda nie, že by som bol až taký starý, ale javí sa mi to ako veľmi dávna doba. Bolo to asi pred šiestimi rokmi. V zime bolo veľa snehu a keď prišlo prvé jarné silné slnko a všetko sa začalo topiť, prišli obrovské vody. S kamarátom sme stáli na moste a sledovali, ako tá silná voda unáša haraburdy, trávu, konáre a dokonca aj celé stromy. Bola to celá naša večerná zábava. Ešte sme vtedy nemali počítače :). Jediná technika, ktorú sme vtedy mali, bol neskutočne ťažký telefón, ktorý sme používali len na volanie, SMS - kovanie a v prípade núdze na sebaobranu a tak sme náš voľný čas trávili vonku. Hádzali sme po plávajúcich veciach kamene, a keď sa minuli, s pocitom prázdnoty a úvahou, či ešte nevyskúšam hodiť aj kamaráta, sme sa pobrali domov.
Navždy sa zachová v pamäti stužková. Jasné, poviete si, stará známa odrhovačka. No lenže prečo sa tá odrhovačka hrá aj dnes? No lebo v sebe skrýva starú pravdu, ba dokonca je už hodná štatútu príslovia, alebo iného kuulového jazykového prostriedku. No, kde inde by sa tá stužková mala zachovať, ak nie v pamäti. Poviete si: „ No a tí žobráci tam na východe nepoznajú DVD, CD, či dokonca ani tie staré komunistické Bohom zabudnuté VéHaeSky?“
Znudili nás už hry ako volejbal, kde ten absolútny looser, ktorý je farboslepý a miesto prihrávky vlastnému modrému, nahrá na smeč červenému (zatiaľ bez politickej orientácie), musí za trest urobiť 50 klikov.Človek, ktorý niečo také zažije, je potom duševne poznačený a pomôže mu len, ako hovoria naši severní susedia: chusteczka hygieniczna a kúsok súkromia, nech si môže v pokoji vysmrkať tých 20 - 30 dkg sopľov so zvukovým prejavom cez 3 oktávy.
V živote je veľa vecí, ktoré sa dajú pred prvým oficiálnym pokusom vyskúšať. Napríklad taký vodičský kurz. Pred prvou jazdou v skutočnom aute si to najprv vyskúšate ako v počítačovej hre. Keď nezdemolujete viac ako 10% pixelov obrazovky, môžete presedlať na skutočné auto. Nebolo by úžasné si niektoré veci vyskúšať najprv „len tak“?
Stalo sa teda, že mu došla kvapalina v ostrekovači. Okno ako divá sviňa, šmuhy, akoby sa po ňom stádo volov prehnalo. Veľmi milý šofér nejakého nadupaného poľského fiatu chcel umyť svoje elektróny v mláke. Čo však umyl? Nič. Zabrýzgal mu takmer polku auta voňavým a hlavne lepkavým blatom ( z neho sa asi vyrába ten super-mega-riperpatex expres). Tak ako vravím kvapalina došla, stieračmi sa mu teda nechcelo rýpať to blato dole, okenu v aute nemal a jediná handra, ktorá bola v kufri, bol brúsny papier.
Totálne frustrovaný sadám za počítač. Aj tretia repríza večerného filmu Dni skazy skončila tak isto ako tie dve predošlé. Človek by si myslel, že keď vydrží sedieť pred telkou do polnoci tak sa možno dozvie aj niečo nové. Takže ako vravím televízny program ma neobohatil, tak som to skúsil na webe.
V posledkom čase sa tu dosť popísalo o neserióznosti niektorých firiem, ktoré poskytujú telekomunikačné alebo dátové služby
