
Každým rokom to majú ťažšie. Ľudia sa zvyknú hrať na duchov minulých Vianoc a tvária sa, že sú neviditeľní.
On sa však netváril a otvoril dvere. Pozval ich ďalej. Vošli.
Domáci sa usadil, oni spustili. Chvíľu pohrali, zaspievali a keď (asi po piatich minútach) skončili, čakali, že sa im niečo ujde.
Domáci sa však postavil, pozval ich ešte ďalej, pousádzal do kresiel a na stoličky. Chvíľu sa niekde hrabal, potom vytiahol platňu z koledami, pustil gramofón.
"Vy ste mi pekne zahrali, teraz počúvajte vy moje", povedal.
Keď pesnička skončila, postavil sa, vyprevadil ich von a povedal: " Vy ste zahrali, ja som zahral. Sme vyrovnaní. 1:1. Dúfam, že sa zastavíte aj o rok."
Zatvoril dvere, a nechal ich len tak vonku stáť.
O rok? Uvidíme.