Sedel som minule v čakárni u lekára a čakal a čakal... Po hodine a pol sa z posledných síl došuchtala do čakáre stará babka. Poobzerala sa, vypleštila oči, chytila sa za srdce a zrúbala sa k zemi. Okamžite k nej dobehlo pár ľudí, začali ju kriesiť, ostatní klopali na dvere doktorovi, ktorý hneď vybehol a vzal ju dnu.
Tomu sa teda vraví: Na poslednú chvíľu. O 10 minút sme boli svedkami takmer zázraku. Babka vyšla z ambulancie po vlastných. Ten doktor teda musí byť riadne eso. House ma tuším konkurenciu - jemu to zvyčajne trvá pár dní - a tento tu - 10 minút.
O 4 dni neskôr
Čakáreň opäť plná ľudí. Po čase sa opäť došuchtá tá istá babka, poobzerá sa a opäť sa zrúbe k zemi. Scenár sa opäť opakuje.
O ďalšie tri dni
Opäť babka, opäť infarkt - ona má snáď 7 životov a k tomu riadnu kopu šťastia. No medzi ľuďmi sa už začína šepkať.
O týždeň neskôr
V čakárni opäť tí istí ľudia - prišli na kontrolu. Dotrepe sa tam aj babka, opäť zistí, že je tam veľa ľudí a zrazu to príde zas. Chytí sa za srdce, spadne na zem. Ľudia po sebe žmurknú, nikto sa nehýbe. Po minúte ignorancie sa babka, zistiac, že ju odhalili, pozbiera pomaly zo zeme, a hundrajúc čosi o ignorancii a neposkytnutí prvej pomoci odchádza od lekára preč.
