Každý človek sa spolieha na to, že ak by sa mu medzi ľuďmi niečo stalo, tak sa o neho postarajú. Aspoň nejakými základnými úkonmi prvej pomoci a zavolaním záchranky.
A teraz si predstavte, že sedíte v autobuse a taká 70-ročná tetka, ktorá sedí vedľa vás, sa zrazu začne celá klepať (nie, nie je to tými úžasnými tlmičmi a našími cestami). Čo spravíte?
Niektorí - vystrašene prinajmenšom poklepú po pleci stojacého vedľa, aby niečo spravil, alebo zastavia autobus a zavolajú záchranku. Iní sa pokusia hučať do tety, čo sa s ňou deje. Prípadne nejakí odborníci poskytnú adekvátnu pomoc. Základ ale je, že sa niečo užitočné spraví.
Nikdy by ma však nenapadlo, že nejaký inteligent (dáma, podľa odhadov tak 35 - 40 rokov) dokáže spraviť toto:
Keď sa tetka začala klepať, dáma vyskočila zo sedadla, dala šoférovi znamenie (2x zazvonila). Šofér pri najbližšej možnej priležitosti zastavil a otvoril dvere. Dáma tetku vzala do náručia, vyniesla von, posadila na chodník, nastúpila do autobusu, sadla si na svoje miesto a zakričala: "Môžeme ísť!"
Na ulici nikto, babka sa klepe na chodníku ďalej. Ešte, že z neďalekého novinového stánku jej na pomoc vybehla predávačka s nejakým zákazníkom, ktorý počas behu vyťahoval mobil.
