Piatok večer, vracajúc sa z kina, hodinka do posledného autobusu. Ako ju využiť? No...bol by jeden nápad. Poďme na pizzu. Neuvedomili sme si ale, že je už takmer 10 hodín. ( V iných mestách sa možno len vtedy začína piecť – nie však u nás). Obehali sme 4 pizzerie. Tri z nich už boli zavreté, v štvrtej nám milo vysvetlili, že deti ako my, už majú byť dávno doma ( čo na tom, že s prázdnym žalúdkom).
Piata bola však našťastie otvorená.
>- >M - Táák my by sme si dali jednu šampiňónovú s kukuricou a 3X veľkú kofolu.
>- >Č - Samozrejme, hneď to bude ( v ten večer sme zistili, že hneď je relatívny pojem, na to, že sme tam boli sami, im to trvalo fakt dosť dlho)
>- >Č - Nech sa páči, tu je vaša pizza, kofola... ( pozeráme do taniera – žeby sa huby podobali na šunku? – alebo sa na ňu podobá kukurica? )
>- >M - Prosím vás, my sme si nedávali šunkovú.. my sme chceli šampiňónovú
>- >Č - Ach prepáčte, idem sa opýtať pani kuchárky ( čo sa jej chce pýtať? – veď my vieme, čo sme chceli)
>- >Č - Pani kuchárka vám odkazuje, že táto pizza je dobrá, len ju zjedzte
>- >M - Ale my sme chceli inú, čo nám potom, že je dobrá ( keď je taká fajn, nech si ju dá teta kuchárka) a okrem toho, je piatok, pôst, my mäso vtedy nejeme
>- >Č - Ale čo tam potom, veď aj ja som katolíčka a jem mäso ( a čo nám je potom, že aj ty si?)
No a to bolo všetko, čašníčka sa otočila a zmizla. Super prístup myslím si. Tak to je asi poslednýkrát, čo sme tu. Chtiac nechtiac museli sme to zjesť, veď nenarobíme si problémy naším odchodom a nezaplateným jedlom.
A ešte jeden zážitok z našich potuliek za pizzou.
O pár týždňov neskôr sme navštívili inú pizzeriu.
Prišla čašníčka ( s pohľadom vlka, ktorému práve zmizli kozliatka), hodila nám menu a zmizla. Asi po 15 minútach ignorancie sa vrátila a tento krát sme si objednali 2 veľké šunkové. Keď nám ich doniesla, zistil som, že na povrchu mojej sa vyskytujú nejaké neznáme ( nechcené) telesá. No čašníčka sa hneď začala ospravedlňovať.
>- >Prepáčte, ale naša vedúca sa pomýlila a dala vám tam aj brokolicu a fazuľu... ( no skvelé...tu zelenú trávu nebolo problematické pozbierať, ale čo s fazuľou – ešte, že bola chutná)... ale odkazuje vám, že cena bude taká istá, ako cena šunkovej...( no tak to som teda neskonale šťastný)
Rozmýšľam, či si nabudúce neobjednať len čisté cesto a dúfať, že vedúca sa zase sekne a cena bude taká istá.
Na záver tam padli (to už len medzi nami kamarátmi) pripomienky typu, že raz tam nájdeme vlas pani vedúcej ako bonus ( lebo cena bude taká istá).
Proste vrátiť pizzu naspäť je u nás takmer nemožné ( pokiaľ tam fakt neje ten vlasový bonus tety kuchárky) – ale to radšej objednáme niečo iné, veď čo ak tie vlasy len pozbiera a nám vráti zvyšok?
