Máme však na ulici jednu rodinu ( +/- ) u ktorej je permanentne na dvore vreskot. Akoby tie deti ťahali z kože. Prečo? No z jedinej príčiny. Brat ( cca 12 ) si myslí, že je kráľ sveta, a že na neho nemá totálne nikto. Kedykoľvek a kdekoľvek vám robí zle a je mu fuk, ak mu urobíte prednášku na tému slušného správania. Drzo sa vám pozerá do očí a v momente, keď sa otočíte vo svojej činnosti pokračuje. Nedajbože aby ste mu jednu fukli a máte na krku celú jeho rodinu, lebo ste si dovolili dvihnúť ruku ( niekedy aj hlas = ruka ) na ich milované a neskutočne rozmaznané dieťa. A on sa spoza ich rozzúrených ksichtov rehoce na tom, ako sa do vás navážajú.
Ale späť k hlavnej téme. Krik na dvore.
Rodičia majú deti na háku. Tie sa hrajú na dvore v tichosti, pokiaľ sadistický brat dvoch sestier ( cca 5 a 7) nedostane chuť sa trochu pobaviť. Vyberie loptu a tomu malému ňou kopne do hlavy. Samozrejme rev. Nikto nič a tak nerušene môže pokračovať vo svojej zábave ťahaním po trávniku, braním a skrývaním hračiek a pod. Po dvoch hodinách, keď ten rev už každému dotrhal uši a ešte aj na metre od nich vám v nich piští, dovalí sa mama. Ale náš sadista hneď žačne hrať neviniatko...
... prečo plačeš?...čo sa ti stalo?...pooooď ku mneeeee....a začne ju hladkať, bozkať..... dievča sa utíši a rodičia si myslia, aké chápavé a empatické dieťa to doma majú a zavrú dvere.
Len čo sú v bezpečnej vzdialenosti od nich.... prásk, ďalšia pecka do hlavy...a opäť ničím nerušený aspoň dvojhodinový rev s krásnym divadelným predstavením
Po čase nás prešla nálada toto počúvať a samozrejme aj v záujme bezpečnosti malej sme povedali rodičom, čo ich milované dieťa robí súrodencom.
To sme asi nemali... Ako pekne nás vtedy počastovali ...a akými titulmi... za tie by sa teda nehanbil ani ten najväčší špinavec z Alcatrazu... Že čo sa my vôbec opovážime nadávať na ich dieťa a krivo ho obviňovať. Malá sa však pred nami priznala, že je to pravda...
- Okamžite domov! - rozkázal ocinko... poslušne sa stiahla a vošla do domu...
O pár dní nám povedala, že dostala za to bitku....
A ten humusácky brat sa nám smeje ďalej... a z dvora sa ozýva čoraz častejší plač malého dievčaťa.
A takto potom vyzerá naša spoločnosť, keď už odmalička vštepujeme niektorým predsvedčenie, že su VIP, a že im sa nemôže nič stať. Na všetko doplatia tí slabší a keď sa rozdhonú ozvať, dostanú ešte viac. A tí VIP sa môžu pekne ďalej smiať a realizovať svoje túžby, lebo im sa aj tak nič nestane...
